Niektorí bežci radšej trénujú ráno, iní večer. Je to často výsledok osobných preferencií alebo jednoducho zvyku. Nový výskum britských vedcov však ukazuje, že beh potme sa ľuďom zdá náročnejší.
Dvaja výskumníci z Univerzity v Essexe nechali dvanásť mladíkov behať päť kilometrov na bežeckom páse. Bežci mali počas behu naznačiť, kedy si myslia, že odbehli kilometer a zároveň označiť, ako vnímali svoju námahu v danom bode.
Počas behu účastníci pokusu sledovali videozáznam lesného chodníka, ktorý bol zosynchronizovaný s rýchlosťou ich behu. Lenže bežci nevedeli, že pri druhom pokuse bol záznam zrýchlený o 25 percent a pri ďalšom bol o 25 percent spomalený.
Aj keď bežci odbehli päť kilometrov približne v rovnakom čase, menila sa úroveň vnímanej námahy. Pri zrýchlenom videu, ktoré je podobné behu v tme, mali pocit, že beh bol namáhavejší. Kým pri zosynchronizovanom videu si bežci mysleli, že zabehli päť kilometrov, až keď v skutočnosti odbehli o 400 metrov viac. Naopak, pri zrýchlenom videu si už po 4600 metroch mysleli, že majú za sebou päť kilometrov. Jav nazvaný optický tok teda ovplyvnil ich vnímanie námahy a únavy.
Záver vedcov je taký, že pri pomalom optickom toku, čiže za svetla, dokážete zabehnúť ďalej pri rovnakom vnímaní námahy, respektíve únavy ako pri rýchlom optickom toku, ktorý vzniká v tme.