Diskusie o tom, pri akej technike behu je najmenšie riziko zranenia, nemajú konca kraja. Vedci pripúšťajú, že odpovede zatiaľ nepoznáme a možno ani nikdy poznať nebudeme. Do hry sa totiž zapája príliš veľa faktorov.
Napriek tomu dve nové štúdie prinášajú zaujímavé zistenia. Tvrdia, že odlišný spôsob došľapu môže viesť k odlišným typom zranenia, respektíve k ich predchádzaniu. Štúdia Joea Hamilla z Massachusettskej univerzity dospela k záveru, že rozdiel v typoch zranenia môže súvisieť s tým, či pri behu dopadáte na špičku alebo na pätu.
Juhoafrickí výskumníci Tim Noakes a Ross Tucker zase sledovali päť bežných typov zranení a uvažovali o tom, či dopad na špičku, respektíve beh naboso, zvyšuje alebo znižuje ich pravdepodobnosť.
Tu je súhrn ich zistení:
1. únavová zlomenina holene – beh naboso zrejme znižuje jej riziko, ale bežec musí byť opatrný pri prechode z čalúnenej obuvi na minimalistickú alebo žiadnu
2. únavová zlomenina metatarsalu – beh naboso zrejme zvyšuje riziko
3. bolesť kolena – beh naboso zrejme znižuje riziko
4. zranenia Achillovej šľachy – beh naboso zrejme zvyšuje riziko
5. plantárna fascitída – beh naboso zrejme znižuje riziko, ale až po postupnom a úspešnom prechode z čalúnenej obuvi
Ako vidno, ani beh naboso nie je všeliekom. Odborníci sa však zhodujú v tom, že najbežnejšou príčinou zranenia sú zlé tréningové návyky, keď ľudia začnú príliš skoro behať príliš veľké vzdialenosti príliš rýchlym tempom. Navyše, nemožno zabúdať ani na to, že každý bežec je jedinečný a neexistujú všeobecné pravidlá na to, ako bude jeho telo reagovať na rôzne vonkajšie vplyvy.
Poznámka: obidve štúdie používajú beh naboso a dopad na špičku/stred chodidla ako synonymá, aj keď niektoré iné štúdie ukázali, že medzi nimi existujú rozdiely.