Niekedy vám alergia len tak zľahka dýcha na chrbát, inokedy však dokáže aj poriadne pritlačiť. Slzy tečú prúdom, škriabe vás hrdlo, svrbia sliznice a z nosa sa vytvorí vodovod.
Alergia je nenápadný škodca, ktorý dokáže znepríjemniť akýkoľvek outdoorový šport. Najprv sa len tak nenápadne prihlási raz za čas a postupne svoje príznaky pritvrdzuje.
Namiesto toho, aby ste sa pri tréningu dobíjali jarným slniečkom, hltali prvé kilometre a vychutnávali si vône jarnej prírody, prepadáte depresii - že kondícia nadobudnutá v zime zmizla niekam do nenávratna, že to stiahnutie, ktoré cítite v hrudníku, tak skoro nepominie a uvažujete, či má vôbec zmysel smrkať, keď to z nosa odkvapkáva samo.
Bez liečby hrozí astma
Alergická nádcha je zápal nosovej sliznice vyvolaný alergénom. Nos, podnebie, hrdlo a oči začínajú spočiatku svrbieť a následne sa objavujú tri základné prejavy – kýchanie, vodnatý výtok z nosa a jeho upchanie.
Veľmi často sa k alergickej nádche pridruží aj postihnutie očí, môžu sa zapáliť a opuchnúť očné spojovky. K sprievodným znakom patria aj mierne zvýšené teploty a únava.
Asi tretina alergikov na peľ trpí tzv. orálnym alergickým syndrómom, ktorý je charakteristický pálením a svrbením pier a sliznice úst a vzniká po konzumácii určitých druhov ovocia a zeleniny – napríklad u alergikov na brezovité stromy sa prejavuje po orechoch a jablkách. Treba si dávať pozor aj na med, ktorý môže obsahovať peľový alergén.
Ak sa neliečite už v začiatkoch a alergickú nádchu podceníte, váš stav sa môže zhoršovať a prerásť do bronchiálnej astmy, ktorou trpí až 30 percent pacientov s diagnózou alergickej nádchy.
Ako na alergiu
Alergia nie je len otázkou napríklad nosa a očí. Je to ucelený systém, postihuje celý organizmus a môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého.
Rozšírenie alergií je dané dedičnosťou, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Až 40 percent ľudí má na nejaký typ alergie vrodené predpoklady a patrí medzi atopikov. Atopik sa môže kedykoľvek počas života zmeniť na alergika. Jednoducho povedané - čo vám v minulosti neprekážalo, začne vám postupom času robiť problémy.
Poznáme asi 20-tisíc látok vyvolávajúcich alergiu. Veľká väčšina alergikov je citlivá na peľ, roztoče v domácnosti, srsť zvierat, lieky, plesne, potraviny či jedy z hmyzu. Najčastejším typom alergie je tzv. senná nádcha, teda alergia na pele.
V našich klimatických podmienkach sú tri hlavné peľové obdobia: skoré jarné (marec - apríl, v ovzduší sú hlavne pele drevín ako breza, lieska či jelša), druhá polovica jari až prvá polovica leta (máj – júl, prevažuje peľ tráv a obilnín), a obdobie vrcholiaceho leta a začínajúcej jesene (august – október, buriny).
Genetické predpoklady síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje aj náš životný štýl a vonkajšie prostredie. Čo teda robiť, aby nás alergie výraznejšie neobmedzovali? Zamyslite sa nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučte sa aspoň čiastočne odblokovať stres. Potom sa upravia aj prejavy alergie, samozrejme, v spojení s cielenou liečbou.
Liečba alergickej nádchy
Pozostáva z troch základných bodov:
1. Obmedziť kontakt s alergénom
2. Odstrániť príznaky (symptomatická liečba)
Symptomatické lieky: homeopatiká, antihistaminiká (blokujú účinok histamínu, ktorý spôsobuje všetky nepríjemné prejavy alergickej nádchy), lokálne kortikosteroidy (potrebné hlavne pri výraznom upchaní nosa spôsobeného opuchom nosovej sliznice). Spomenuté látky uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby.
3. Riešiť príčinu ochorenia
Špecifická imunoterapia lieči samotnú príčinu alergických ochorení. Je to vlastne zásah do podstaty ochorenia. Pacientovi sa postupne pridáva alergén, ktorý mu spôsobuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu. Organizmus si potom vytvára vlastné protilátky proti alergénu.
Rady pre športovca – alergika
1. Sledujte peľový kalendár a približne 14 až 28 dní pred predpokladaným kvitnutím rastlín, na ktoré reagujete alergicky, začnite užívať každodennú preventívnu liečbu.
2. Vyhnite sa priamemu kontaktu s peľom a prispôsobte tomu aj tréning vonku. Vyhýbajte sa rizikovým úsekom ako lúky, aleje topoľov či brezové lesy.
3. Behajte skoro ráno a neskoro večer, vtedy je v ovzduší najmenej peľu.
4. Vo veľmi suchom a veternom počasí trénujte napríklad v hlbokom lese, tam je alergénov veľmi málo. Ideálne je tiež daždivé počasie a čas po daždi, vtedy je množstvo peľov v ovzduší minimálne.
5. Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napríklad dopravný ruch, preto trénujte v meste čo najmenej. Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach, ideálne nad 1500 m.
6. Ak sa necítite dobre, ste unavení, máte plný nos a horšie sa vám dýcha, tréning vonku radšej odložte, mohli by ste si pohoršiť.
7. Pri tréningu, ale aj pri pobyte vonku, používajte slnečné okuliare a pokrývku hlavy.
8. Vetrajte hlavne nad ránom alebo po daždi, keď je peľu v ovzduší najmenej.
9. Po tréningu sa treba prezliecť (nie v spálni) a osprchovať sa aj s umytím vlasov. Spláchnete peľ z vlasov, obočia aj tváre, kde sa zachytáva a mohol by vás dráždiť aj v noci.
10. Dobré je preplachovať si nos sprejom s morskou vodou alebo vincentkou.
11. Nefajčite. Dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov.
12. Otužujte sa a pomôžte svojej imunite napríklad užívaním rôznych látok, ktoré ju posilnia.
Autorka je klinická imunologička a alergiologička