Vysokohorský tréning je dnes už medzi špičkovými vytrvalostnými športovcami samozrejmosťou. Aj mnohí výkonnostní športovci spoja dovolenku v horách s tréningom vo veľkej nadmorskej polohe.
Je všeobecne známe, že tréning v prostredí s redším vzduchom (približne v nadmorskej výške 2000 - 3000 metrov) zvyšuje tvorbu červených krviniek, ktoré následne dodávajú svalom viac kyslíka, čo zvyšuje vytrvalosť.
Doteraz však vedci zanedbávali štúdium toho, ako dlho po návrate z hôr je ideálny čas na súťaženie. V článku pre Journal of Applied Psychology tím pod vedením Roberta F. Chapmana píše, že optimálny čas bude ovplyvnený vzájomným pôsobením troch zložiek – načasovania rozkladu červených krviniek, následkov dýchacej aklimatizácie (čiže nárastu aeróbnej kapacity) a zmien v biomechanických a nervovo-svalových faktoroch.
Z rozhovorov so skúsenými trénermi vedci usudzujú, že športovci majú najlepšiu výkonnosť desať dní až tri týždne po návrate z vysokohorského tréningu. Zistili, že hoci existujú štúdie porovnávajúce výkonnosť pred vysokohorským tréningom a krátko po návrate z neho, existuje len málo údajov o období, ktoré im spomínali tréneri.
Jedna štúdia bežcov na 5000 metrov z roku 1997 neukázala žiadny výrazný účinok na výkonnosť v nasledujúcich troch týždňoch. Chapmanov tím však upozorňuje na to, že u vytrvalostných bežcov má na výkon vplyv veľa faktorov, vrátane počasia.
Jeho záver je taký, že reakcia na vysokohorský tréning môže byť výrazne individuálna. Predchádzajúce štúdie odporúčajú, aby vysokohorský tréning trval aspoň štyri týždne. Je však možné, že kratší pobyt v horách môže byť užitočný, ak po ňom nasleduje obdobie určené na súťaženie.
Z fyziologického hľadiska zatiaľ nie je optimálny čas na odstup medzi vysokohorským tréningom a vrcholnou výkonnosťou zdokumentovaný.