Cieľom každého športovca je dosiahnuť svoj najlepší výkon v pretekoch, nie na tréningu. Tréning má byť prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.
Štúdia sledujúca cezpoľných bežcov z Wisconsinskej univerzity ukázala, že na dôležitých pretekoch na konci sezóny dokázali podať vrcholné výkony, hoci merateľné zložky ich kondície sa nezlepšili (napr. VO2 max, laktátový prah či ekonomika behu). Anaeróbna kapacita dokonca klesla, kým ostatné hodnoty zostali nezmenené.
Ako je teda možné, že ich výkonnosť gradovala práve na najdôležitejších pretekoch? Spoluautor štúdie Corey Baumann pre časopis Competitor Running povedal, že podľa neho je to zásluha psychologického zlepšenia. Bežci totiž na konci sezóny nielen dosahovali lepšie časy, ale aj sa subjektívne cítili v lepšej kondícii ako na začiatku sezóny.
„Možno na začiatku sezóny vydržali 30 sekúnd bolesti, kým na konci sezóny vydržali 60 sekúnd. Bolesť je stále rovnaká, ale lepšie ju zvládate. To, že nevidíte zmeny vo fyziologických premenných, neznamená nevyhnutne, že sa nezmení výkonnosť,“ dodal Baumann.
Aj staršia štúdia škótskych plavcov z roku 1981 ukázala, že ich tolerancia bolesti sa zvyšovala, keď sa tréning stával intenzívnejším a blížili sa najdôležitejšie preteky sezóny.
Dôležité je myslieť na to, že tieto faktory sa vzťahujú na skúsených športovcov, ktorí už dosiahli istú výkonnostnú úroveň a vyššie ich posúva práve schopnosť pretrpieť bolesť. Nováčikovia a bežci s nižšou výkonnosťou musia najprv prejsť fyziologickými zmenami, ako sú práve nárast VO2 max či zlepšenie ekonomiky behu.