Po prečítaní vašich poznámok na moje predchádzajúce články, rozhodol som sa, že sa ešte raz pozastavím pri pojme odstraňovanie disbalancií. Veľa z vás reagovalo na cviky, ktoré som tu uviedol, ako na cviky nevhodné pre bežcov, alebo širokú verejnosť. Zložité, ťažké, nebezpečné, zdraviu škodiace...
Keby sme žili v 15. storočí, už by som sa určite škvaril na hranici ako kacír. V prvom rade by sme sa mali na tento problém pozrieť ako na liečbu a nie ako na prevenciu. Ak už máme pokazené zuby, nepomôže nám, ak ich budeme umývať tri krát za deň...
Druhou, rovnako dôležitou vecou je aj poradie cvikov. Bolo by krajne nerozumné začať hlboko drepovať, pokiaľ nedosiahneme dostatočnú silu a flexibilitu. Je to ako keď pečiete koláč, najprv musíte umiesiť cesto a až potom ho dáte do rúry. Tá postupnosť cvikov nie je náhodná a obyčajne prejde niekoľko týždňov, pokiaľ sa dostaneme k najzložitejším a najkomplexnejším cvikom. Je to proces ako pri rehabilitácii, ibaže my sme na tej zdravej strane.
Ak už teda prejdete po tejto tŕnistej a „nebezpečnej“ ceste (znie to ako horor ;) ) až k posledným cvikom a budete pri tom dodržiavať zásady správnej techniky, môžete si pogratulovať, zranenia kolien sa vám budú vyhýbať, ako poslanci rokovaniam o znížení poslaneckej imunity. Drvivú väčšinu zranení kolien má na svedomí nedostatok sily. A to hlavne v extrémnych situáciách, keď sa pošmykneme alebo zle došliapneme. Vtedy sú na koleno vyvíjané oveľa vyššie tlaky a ak svalstvo nie je dostatočne silné, nedokáže udržať koleno v správnej polohe. Tu by ste mohli namietať, že aj vrcholoví športovci si napriek posilňovaniu dokážu utrhnúť kolenný väz. Ale tu sú tie pôsobiace sily sú omnoho vyššie ako v normálnom živote.
A ešte z iného uhla. Ak už dôjde ku zraneniu, vždy je to pri pohyboch , ktoré nerobíme každý deň. Je to otázka uhlov. Vaša šanca na zranenie sa zvyšuje, čím nižšie klesáme pod 90° v kolennom kĺbe a tak isto záleží na silách, ktoré pôsobia na koleno v týchto uhloch. Teda, ak máme v kolene 120° a niekto vám vyskočí na chrbát, je dosť pravdepodobné, že to ustojíte a keď z vás zlezie, môžete z neho vytriasť dušu. Ale ak bude ten uhol 50°, namiesto trasenia s jeho dušou vás budú ukazovať v 112tke ako nešťastie pri nevinnej zábave...
Neuznávam posilňovanie, pri ktorom našou jedinou motiváciou, by bol biceps a la Arnold S.. Beriem posilňovanie ako cestu k lepším športovým výkonom a hlavne ako cestu ku zdraviu. Minulý rok som sa zúčastnil školenia, kde prednášali svetové špičky v silovom tréningu. Povedali nám jednu hlášku, ktorú by som v posilňovaní hodnotil ako najzákladnejšie pravidlo: „exituje len jeden rozsah pohybu a to je plný rozsah pohybu“. Ak sa nad týmto výrokom zamyslíte, má logiku. Dokonca si myslím, že ak budete cvičiť v plnom rozsahu pohybu, nemusíte strečovať.
Teda ak posilňujeme v plnom rozsahu pohybu v kolennom kĺbe, to znamená, že sa naše stehno musí dotýkať lýtka. Má to ešte jednu výhodu okrem posilňovania. Ide tam o vyživovanie mäkkých tkanív. Preto že šľachy a väzy sú slabo prekrvované, je veľmi ťažké dostať do nich živiny potrebné na ich regeneráciu. Toto nastane, ak na ne vyvinieme tlak. Je to ako keď si prstom stačíte kožu a keď ho dáte preč, miesto vám sčervenie, vďaka prísunu väčšieho množstva krvi (a krv znamená živiny). Teda ak robíte cviky, pri ktorých idete hlboko pod 90°, zabíjate tým nie len dve, ale až tri muchy jednou ranou. Jednak budete mať silu v plnom rozsahu pohybu, budete flexibilný a ešte všetky mäkké tkanivá budú mať oveľa viac živín...
Takže ak je to rešpekt, čo vám bráni vo vykonávaní týchto cvičení, oslovte kvalifikovaných trénerov, aby vám cviky ukázali a vysvetlili. Ale ak je to dávno vyvrátený dogmatizmus v posilňovaní, čo vám zabraňuje správne cvičiť, môžete si byť istý, že problémy sa v budúcnosti dostavia...