Keďže sa téma ženy a beh v predchádzajúcich článkoch stretla s veľkým ohlasom, prinášame ešte niekoľko dôvodov, prečo ženy často beh posúvajú na vedľajšiu koľaj.
Partner mi vždy utečie
Zo začiatku pre vás beh nemusí byť príjemný. Chvíľu trvá, kým nohy začnú počúvať a vy sa prestanete zadýchavať. Pomerne časté sťažnosti všetkých žien, ktoré sa rozhodnú začať niečo robiť, sú takmer navlas rovnaké. Pre ich rýchlejších, na beh privyknutých partnerov môže byť pomalšie tempo pekná otrava a začínajúce bežkyne to vycítia. Cítia sa zle nielen vďaka tomuto vedomiu, ale aj preto, že napriek všetkej snahe a dobrým predsavzatiam to jednoducho nestačí. Je to takmer vždy zaručený spôsob, ako urobiť doma dusno? Nie. Avšak obaja v páre by mali vedieť, že každý začiatok potrebuje veľkú dávku trpezlivosti, a to od obidvoch. Rozhodnutie toho, kto dosiaľ nebehal, nie je vždy ľahké, hoci za ním stojí čokoľvek – od jednoduchej túžby skúsiť niečo nové, snahy zhodiť zopár nadbytočných kilogramov, alebo skoncovať s cigaretami. Ak budete začínať s tréningom v bežecky nevyrovnanom páre, mali by ste rátať s neľahkými začiatkami. Partner, ktorý už má skúsenosti, by vás mal všetkými spôsobmi podporiť. Znamená to zvoliť také tempo, aby ste sa zbytočne netrápili, aj keby to mala byť rýchlejšia chôdza. Pobiehanie partnera v kruhu okolo vás, kľučkovanie medzi stromami a jeho útrpný výraz môžu ktorúkoľvek ženu od začiatku skutočne odradiť. Kto trénuje na výkon, mal by si svoju pravidelnú tréningovú dávku odbehať zvlášť a beh s pomalšou partnerkou či partnerom vnímať ako ďalšiu, odpočinkovú fázu. Taký beh navyše funguje ako „kyslíková sprcha“ – regeneračný prostriedok, ktorý pomáha zlepšiť výkon. Vyspelejší bežec by tiež nemal očakávať, že stačí týždeň pomalšieho behu a potom si už jeho drahá poradí sama. Naopak – spolupracujte, chváľte a obdivujte sa navzájom – trvalo. Pokiaľ viete, že takého trpezlivého partnera nemáte, môžete skúsiť niektorý z bežeckých klubov, kde spolu trénujú začiatočníci aj pokročilí. Dobrý tréner vie, ako stanoviť tempo, tréningové dávky aj handicapy, aby boli spokojní všetci. Čo dodať? Tým začiatočníkom nemusí byť nevyhnutne žena. Niekde to funguje naopak!
U nás na dedine som za exota
Začať behať môže byť v malej dedine skutočne ťažšie. Bežci z mesta síce môžu dedinčanom závidieť oveľa lepší terén, čistejší vzduch, les za domom aj cesty, kde nejazdí toľko áut. Málokto si však uvedomí fakt, že zatiaľ čo v anonymite veľkomesta sa človek môže schovať, na dedine si ľudia vidia takmer do taniera. Zvlášť na chalupárov alebo „mestskú náplavu“ sa môžu domáci pozerať s dešpektom. Môžu si myslieť, že „víkenďáci“ nič nerobia, majú veľa energie navyše, keď takto behajú – a najradšej by ich poslali robiť na pole. Na tých, ktorí si v dedinkách za veľkými mestami postavili domčeky a pracujú v mestách, možno niektorí závistlivci pozerajú ako na rozmarných zbohatlíkov, ktorých by tam najradšej poslali tiež. Je to už tak – ľudia majú rôzne povahy aj slabosti, ale všetci sú z rovnakého mäsa a kostí. Problém môže byť nielen na strane zatrpknutého dedinčana, ale aj na strane bežca, ktorý sa správa až príliš okázalo. Hodí sa preto mať medzi starousadlíkmi niekoľko dobrých známych, a ak to nie je možné, snažte sa aspoň nadviazať nejaké kontakty. Miestni poznajú terén, môžu pomôcť vybrať dobré trasy alebo poradiť bežcovi, ktorý trochu „zakufroval“. Pochváľte peknú záhradku, dobre stavaného psa, porozprávajte sa, ako rastú hríby. Spoločná reč o bežných témach dokáže ľudí trochu zblížiť. A pokiaľ v dedine alebo okolí organizuje miestny športový oddiel nejaké preteky, stojí za to sa ich zúčastniť.
Článok je pokračovaním článkov Ženská mytológia II. a Ženská mytológia.