Necelý týždeň pred behom jediným svojho druhu určenom iba pre ženy, uzatvárame sériu článkov o ženskej mytológii. Dokážme v nedeľu, že i my ženy beháme!
Tu sú ďalšie dôvody, prečo častokrát ženy nebehajú:
Trápni týpkovia na mňa pohvizdujú
Pohvizdovanie, pokrikovanie aj najrôznejšie komentáre pubertálnych aj značne postpubertálnych primitívov, zvlášť keď dievča či žena vybehne na trať sama, sú skutočne nepríjemné. Najmä ak je z ich pohľadu „dobre stavaná“. Môžu o tom predlho rozprávať takmer všetky atlétky. Zatiaľ čo žena, ktorá behá už niekoľko rokov a môže byť na svoju postavu i bežecké výkony právom hrdá, vie ľahšie čeliť podobným javom, pre začiatočníčku to môže byť frustrujúci zážitok a často aj posledná kvapka, aby s behaním raz a navždy prestala.
Ako na to?
Ak vybehnete s partnerom, posmeškári sa spravidla stiahnu. Ak nie, iba prítomnosť muža po vašom boku ich môže aspoň trochu upokojiť. Ak nikoho takého nemáte, budete sa s tím musieť vyrovnať po svojom. Úplne najlepšie je ignorovať všetky podobné prejavy. Málokto je taký duchaprítomný, že dotieravcov odpálkuje vtipnou poznámkou, ktorá ich usadí. Lepšie je skutočne nestrácať čas ani dôstojnosť a nevšímať si ich. Okrem toho niektorí z nich by vašu reakciu brali ako flirt a zbaviť sa ich by bolo čím ďalej ťažšie.
Vzhľadom na to, že títo páni a niekedy aj dámy majú väčšinou dosť biedny životný štýl, takmer vždy úplne stačí myslieť si svoje. Tiež pomáha vedomie, že dotyčný posmešník ani nevie, o čo prichádza. Naopak, pomaly a isto sa udusí v oblaku dymu zo svojej cigarety, zatiaľ čo bežec si buduje zdravie a dokonalú postavu. A vôbec, nech sa len pozerá, keď niečo také doma nemá a vo svojom úbohom živote sa na to sotva niekedy zmôže!
Dôrazné varovanie: V žiadnom prípade posmešníkov neprovokujte. Presvišťať okolo nich – napríklad aj v bolerku, zamávať vrkočom, ale vždy čo najrýchlejšie, avšak pokojne bez známok nervozity, preč od nich. Aj keď sú pravdepodobne neškodní, skutočnosť by potom mohla byť iná. Na svojich tratiach sa radšej vyhýbajte krčmám a staveniskám, alebo športujte s partnerom a nebehajte stále po rovnakých cestách.
Na pretekoch budem hlúpo zaostávať
Nikto učený – ani trénovaný – z neba nespadol a všetko je raz po prvýkrát. Začiatočníčka nemusí ísť, samozrejme, hneď na preteky, ale dôležité je nejako začať.
Najlepšie je dohovoriť sa s kamarátkou alebo v skupinke a zvoliť si niektorý z masových pretekov, kde je veľa ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú. Choďte do toho s vedomím, že na mnohých nestačíte, ale to je predsa normálne. Medzi ostatnými bežcami sa navyše úplne v pohode stratíte. Mnohí z nich sú na štarte tiež po prvýkrát a cítia sa rovnako. Aj keď bude veľa ľudí, možno až tri štvrtiny štartového poľa, pred vami, s veľkou pravdepodobnosťou bude veľa ďalších ešte za vami.
Tip: Neberte svoj prvý štart ako preteky, ale ako spoločenskú záležitosť. Preteky majú peknú atmosféru, je možné na nich stretnúť veľa zaujímavých ľudí. Radosť z prekonania seba samej sa už postará o to, že sa budete tešiť na ďalšie. Snáď i preto, že nabudúce budete chcieť byť ešte rýchlejšia. A to už za ten hriech stojí.