Rozcvičujete sa pred tréningom dostatočne a rovnako tak dbáte pri behu v daždi o vašu bezpečnosť? Načo si dávať pozor, prinášame aj v tomto diely série článkov pre vás bežcov.
Kedy radšej vysadiť
Téma, ktorá je často diskutovaná a mnohí na ňu nevedia nájsť odpoveď, avšak ak vás postretne chrípka alebo angína, je lepšie počas liečby tréning úplne vysadiť, až kým sa príznaky choroby nestratia. Tieto choroby sa vyznačujú tým, že keď ich človek podcení, dajú mu to (v lepšom prípade) v najbližších týždňoch a mesiacoch poriadne „zožrať“ tým, že bude stále cítiť únavu a bude si lámať hlavu, kde urobil chybu. V horšom prípade si človek koleduje o problémy na zostatok života (srdce, kĺby a pod.). Pri chrípke alebo angíne sa preto vždy nechajte vyšetriť lekárom a dajte na jeho odporúčanie ohľadom dĺžky liečby. Až keď sa uzdravíte, začnite s tréningom. Najväčšia povolená dávka je (bez ohľadu na to, že ste pred chorobou zvládali okolo 60 km týždenne) nejakých päť, maximálne desať kilometrov, a to vždy obdeň. V žiadnom prípade sa nepokúšajte o väčšie zaťaženie! Až v druhom a ďalších týždňoch po chorobe sa postupne vracajte k normálnemu tréningu.
Rozmaznávajte si telo
K jesennému a zimnému behaniu, žiaľ, patrí aj vyššie riziko zranenia. Nielen preto, že sa môžete pošmyknúť, ale tiež v dôsledku toho, že prechladnete a vaše svaly a kĺby sa stanú zraniteľnejšími. Ako sa najlepšie vyrovnať s tým, keď už vás nejaká podobná nepríjemnosť postretne?
Ak ste včas zachytili nástup zranenia a nesnažili ste sa ho prekonať, bude vám zrejme stačiť naozaj len niekoľko dní a budete môcť opäť pomaly začať behať. Prípadne aspoň striedať beh s chôdzou. Nemyslite si, že tento spôsob tréningu je len pre začiatočníkov. Práve naopak. Profesionál si svoje telo veľmi váži, pretože je to jeho výrobný nástroj. Kedykoľvek sa vyskytne problém, snaží sa s telom spolupracovať, a nie ho zničiť. V každom prípade platí, že ak ste zranený, musí byť námaha, ktorej telo vystavujete, len taká, aby ste zranenie v žiadnom prípade nedráždili a nezhoršovali. Akákoľvek vaša fyzická aktivita má mať v tomto období predovšetkým regeneračnú a liečivú funkciu.
Tým, že sa hýbete, telo sa obohacuje o kyslík a krv sa vo vašom tele rozprúdi rýchlejšie, čo má za následok dva dôležité procesy. Prvý je zlepšený transport všetkých potrebných látok k postihnutému miestu prostredníctvom krvného obehu. Druhým pozitívnym efektom je odvod mŕtvych buniek z miesta poranenia. Oba procesy vo vzájomnej súhre urýchľujú liečbu zranenia.
Tretím nezanedbateľným dôvodom, prečo by ste mali ľahko trénovať, je skutočnosť, že vaše svaly by mali byť vystavené aspoň nejakej námahe, vďaka ktorej celkom neochabnú (neatrofujú) a vy sa po vyliečení zranenia bez výrazného poklesu výkonnosti budete môcť vrátiť k pôvodnému tréningu. To však neznamená, že hneď, keď lekár povie „ste v poriadku, môžete začať trénovať“, začnete s tréningom tam, kde ste v momente zranenia prestali. Podobne ako po chorobe je žiaduce, aby ste si dali ešte aspoň týždeň zotavovacieho tréningu. Až potom je možné začať s normálnym tréningom – samozrejme s tým, že podľa dĺžky núteného výpadku sa v tréningovom pláne vrátite o týždeň či dva naspäť. Ak nebudete môcť vôbec behať, môžete sa pokúsiť behať aspoň v bazéne, jazdiť na stacionárnom bicykli, vyskúšať spinning, veslársky trenažér či plávanie. Všetky tieto činnosti vám z väčšej časti nahradia váš bežný vytrvalostný tréning.