Každý skúsený tréner vám potvrdí, že je oveľa ľahšie niekoho naučiť nový pohyb ako „preučovať“ starú, nesprávnu, ale pevne zakorenenú techniku.
Našťastie pre bežcov je technika behu pomerne jednoduchá, a preto sa táto úloha dá väčšinou dobre a rýchlo zvládnuť.
Čo bráni správnemu pohybu?
O niečo zložitejší je prípad, kedy viete, čo máte robiť, a aj tak sa to nedarí. To sa však stáva pomerne často. Nedostatočné, hlavne nerovnomerné prirodzené pohybové zaťaženie typické pre modernú dobu často vedie k pohybovej degenerácii.
A kým si budete môcť užiť správnu techniku, bude potrebné trošku zapracovať na vašom svalovom aparáte.
Ľudské telo je dômyselný systém, a keď je jedna skupina svalov rozvinutá viac ako iná, zhoršuje sa fungovanie systému ako celku. Odborníci hovoria o svalových disbalanciách. Bežec s nedostatočne funkčne rozvinutým svalstvom nemôže behať technicky správne, pretože mu to jeho „hardware“ neumožňuje.
Správnemu pohybu väčšinou bráni nerovnomerne rozvinuté svalstvo. Pritom je potrebné, aby svaly boli nielen dostatočne silné, ale tiež vytrvalé. Nesmú byť skrátené a tiež je dôležité, aby sa vedeli zapojiť do pohybu v správny okamih, včas.
Z toho jasne vyplýva, že by žiadna svalová skupina nemala byť pri tréningu zanedbávaná.
Príliš vytiahnuté ramená a obmedzená práca paží
Táto technická chyba je ľahko „čitateľná“. Pri behu sa vytiahnutie ramien prejavuje hlavne zhoršenou prácou paží, ktoré sa nepohybujú v ramenách v potrebnom rozsahu, ale väčšinou iba veľmi obmedzene v pozícii „na prsiach“.
Tým sa z biomechanického hľadiska výrazne znižuje efektivita behu. Ďalším negatívnym dôsledkom sú zhoršené podmienky pre dýchanie, máte totiž podstatne zovretejší hrudník. Ak takto beháte dlhšiu dobu, môže dôjsť k „stuhnutiu“ šije a celkovej strnulosti tela pri behu.
Príliš vytiahnuté ramená pri behu
Fyziologickou príčinou popísanej chyby je u bežcov väčšinou skrátená horná časť trapézového svalu, ktorá vyťahuje ramená nahor. Cestou k náprave je naťahovanie a uvoľňovanie tejto časti trapézového svalu.
Postupný a pozvoľný predklon hlavy vykonávajte s rukami založenými za chrbtom, tým stabilizujete hrudnú chrbticu a zamedzíte nežiaducemu predklonu trupu. Pri cvičení je tiež dôležité nedvíhať ramená.