Zásadná je prevencia a odstránenie rizikových faktorov: korekcia postavenia nôh, korekcia ich prípadnej rozdielnej dĺžky, dôkladné rozcvičenie, následný strečing a správna technika behu.
Väčšinou totiž ide o zápal šľachy a okolitých mäkkých tkanív. Pri chronických ťažkostiach sa tento stav nazýva achillodynia. Riziko vzniku ťažkostí s Achillovou šľachou je 31x vyššia u bežcov na stredné a dlhé trate ako u nebežeckej populácie rovnakého veku. Často vzniká ako takzvané víkendové zranenie – u bežcov, ktorí cez týždeň nemajú čas na svoj šport a resty dobiehajú nárazovými tréningovými dávkami počas víkendu.
Z pohľadu anatómie
Achillova šľacha je najmohutnejšou šľachou ľudského tela. Ide o úpon lýtkového svalstva, ktoré sa skladá z dvoch svalov – povrchového a hlbokého. Úponová šľacha je spoločná. Svalové brušká majú odlišný priebeh a povrchový sval je dokonca dvojkĺbový (ovplyvňuje pohyb v kolene i členku), a preto sú i biomechanické nároky kladené na šľachu naozaj extrémne. Pre ilustráciu – pri chôdzi vyvíja sval väčšiu silu ako je váha tela, a to až o 20%.
Šľacha sa upína kosť pätovú a prenášaním ťahu svalov vykonáva natiahnutie chodidla smerom nadol a von, v stoji potom postavenie na špičky. Šľacha je veľmi málo cievne zásobená. Najzraniteľnejšie miesto je asi 5 centimetrov nad pätovou kosťou, kde je cievne zásobovanie najnižšie. V tomto mieste tiež šľacha najčastejšie praská.
Lýtkový sval sa podieľa na vzpriamenom držaní tela. Táto skupina svalov má obecne tendencie ku skráteniu. Zvlášť je namáhaný pri technike behu po špičkách, tu je na mieste sa venovať strečingu naozaj dôkladne. Aby bola šľacha pevná a pritom pružná, je nutné ju naťahovať, a to nielen v jednej pozícii, ale i so špičkou vytočenou von a vtočenou dovnútra. .
Príznaky poškodenia
Prvým príznakom je bolesť. V počiatkoch nastáva iba pri záťaži, po rozvinutí zápalu v oblasti šľachy aj v pokoji. Zhoršuje sa pri behu na špičkách alebo v stoji na špičkách. Ďalšími príznakmi sú opuch a krepitus – čo je vŕzganie v šľache počas pohybu v členku. V chronickom štádiu nachádzame i zdurenie šľachy – na pohmat konzistencia malých uzlíkov.
Najlepšou liečbou je prevencia. Ak s behom iba začínate, zvyšujte záťaž postupne, klaďte dôraz na správnu bežeckú techniku. V ideálnom prípade všetko konzultujte v bežeckej škole, alebo sa vzdelávajte aspoň sami.
Problémy riešte ihneď, nečakajte, že sa to "vyrieši samo". Vo väčšine prípadov sa to nevyrieši a ďalším namáhaním dochádza ku zhoršeniu zápalu a ku zvýšeniu rizika ruptúry (prasknutia) šľachy.
Najdôležitejším opatrením je (bohužiaľ) prestať behať, pretože každá ďalšia záťaž zápal zhoršuje. Pri behu dochádza tiež ku zmene bežeckej techniky. Bolesť šľachy spôsobí, že bežec mení svoj krokový cyklus a preťažuje tak i ďalšie štruktúry na dolnej končatine. V prípade ťažkostí je naozaj lepšie sa behu načas vzdať ako riešiť chronický zápal šľachy, v najhoršom prípade jej ruptúru (prasknutie). Menej je niekedy naozaj viac a sebazaprenie sa v tomto prípade vyplatí.
Strečing je základ
Naťahujte achilovku, klasicky pri rovnom držaní chodidla, nezabúdajte však na pozíciu s vtočeným chodidlom dovnútra a s vytočeným chodidlom von. Aplikujeme obecné zásady strečingu – sval uviesť do ťahu (sval má viac nervových zakončení, preto cítime ťah skôr vo svalovom brušku ako v šľache), ale pozor!, do ťahu, nie však do bolesti, vydržte asi 15 až 20 sekúnd. Ak sa počas tejto doby ťah v svale zníži, dotiahnuť do ďalšej pozície.
Zásadná je prevencia a odstránenie rizikových faktorov: korekcia postavenia nôh, korekcia ich prípadnej rozdielnej dĺžky, dôkladné rozcvičenie, následný strečing a správna technika behu.
Väčšinou totiž ide o zápal šľachy a okolitých mäkkých tkanív. Pri chronických ťažkostiach sa tento stav nazýva achillodynia. Riziko vzniku ťažkostí s Achillovou šľachou je 31x vyššia u bežcov na stredné a dlhé trate ako u nebežeckej populácie rovnakého veku. Často vzniká ako takzvané víkendové zranenie – u bežcov, ktorí cez týždeň nemajú čas na svoj šport a resty dobiehajú nárazovými tréningovými dávkami počas víkendu.