V návodoch na otužovanie sa väčšinou píše, že studenou sprchou by sme sa mali sprchovať ráno, hneď po prebudení. Studená sprcha večer tak môže niekomu spôsobiť problémy so zaspávaním, inak je však jej účinnosť rovnaká.
Zohriatie vám pomôže
Pôsobenie studenej vody lepšie znášame v okamihu, kedy sme zohriati. Preto tiež býva pri otužovaní často odporúčaná sauna. Dobrú službu vám ale preukáže aj to, keď sa pod sprchou najskôr normálne umyjete v teplej vode, alebo si pred vstupom do vody krátko zacvičíte.
Prvé priaznivé účinky otužovania na imunitu by sa pri každodennom sprchovaní studenou vodou mali prejaviť približne za dva až tri mesiace, pri zimnom plávaní možno už po mesiaci.
Zároveň je ale vhodné sa začať aj o niečo menej obliekať a znížiť teplotu v miestnostiach, kde sa počas dňa pohybujete. V obývacej izbe či kancelárii stačí 20⁰ C, v spálni potom maximálne 17⁰ C, ale niekomu môže stačiť aj nejakých 12⁰ C.
Čo s vami robí ľadová voda
Pri sprchovaní trvajúcom niekoľko minút nedochádza k žiadnym podstatnejším telesným zmenám. Pri plávaní v ľadovej vode sa obmedzenie krvného prietoku v končatinách prejaví najskôr „krútením“ prstov.
Do krvi sa začne vylučovať adrenalín, zvyšuje sa krvný tlak a pulzová frekvencia, preto je tiež základnou podmienkou pre otužovanie zdravé srdce.
Organizmus tiež obmedzuje všetky funkcie, ktoré momentálne nie sú nevyhnutné, a preto dochádza i k určitému psychickému útlmu – otužilec lezúci z vody sa väčšinou dokáže sústrediť iba na to, aby sa usušil a obliekol.
Po určitej dobe telo zvýši metabolickú aktivitu v svaloch, a to sa prejaví trasením svalstva. V tomto okamihu už hrozí podchladenie a dochádza k rýchlemu vyčerpaniu glykogénových zásob zo svalov, pečene i srdcového tkaniva, preto je nutné okamžite opustiť studenú vodu.
Trasenie, ktorý vzniká až po usušení, je prirodzené, pretože sa telo pri zahrievaní paradoxne ochladzuje. Keď však začne krv znovu plne prúdiť do studených končatín, ochladzuje sa a následne spôsobuje aj ochladenie telesného jadra.