11.11.2018, 17:00

Kvalita spánku: „chytré“ hodinky ho môžu aj zhoršiť

„Ako si sa dnes vyspala?“ Na túto otázku dnes môžeme podať vyčerpávajúcu odpoveď v podobe podrobného grafu z aplikácie „chytrých“ hodiniek.

Kvalita spánku: „chytré“ hodinky ho môžu aj zhoršiť

Monitoring spánku je aktuálne jednou z najvyhľadávanejších funkcií „chytrých“ hodiniek. Z lekárskeho, ale i marketingového hľadiska je ponuka jasná: žijeme rýchle, hektické životy, hlavou sa nám preháňa veľa problémov a nič nestíhame – často dokonca ani spať. Niekedy možno nie je od veci pozrieť sa na graf, ako dlho a ako tvrdo sme spali alebo koľkokrát sme sa v noci zobudili, a zamyslieť sa nad svojim životným štýlom. Kvalitné „chytré“ hodinky navyše vedia poukázať na možné problémy so spánkom, ktoré možno pokojne riešiť hoci i s odborníkom. Čo ale psychický efekt takýchto hodiniek? Môže nás „chytrá“ elektronika i podvedome rušiť?

S hodinkami nikdy nespíte sami

Osobne som zvyknutá spať sama, v tme a tichu. Horší spánok mi spôsobí napríklad i zabudnuté náušnice v ušiach alebo tenký náramok. Pýtam sa psychologičky Radky Černej, či v tomto prípade nemôžu hodinky spánok skôr zhoršiť. „Je to veľmi individuálne. Rovnako ako niektorí ľudia nemôžu spať v izbe s druhou osobou, nájdu sa aj takí, ktorým budú vadiť chytré hodinky,“ hovorí. Hodinky môžu zhoršiť spánok tým, že sa príliš zameriavame na sledovanie štatistík a že z toho, „ako dnes asi budeme spať“, môže plynúť nervozita. Ďalšou nepríjemnosťou môže byť samotné správanie hodiniek. „Niekomu budú vadiť fyzicky na ruke, inému zas môže vadiť, že pri meraní pulzovej frekvencie zo zápästia senzor svieti. Citlivejších jedincov môže svietenie displeja, svietiaci senzor či pípnutie hodiniek v spánku rušiť,“ potvrdzuje psychologička. V spánku nie je utlmenie senzorických systémov úplné – sluchový aparát zostáva v pohotovosti a i v spánku je schopný rozlišovať podnety, dokonca i podľa ich dôležitosti. Hodinky by teda v noci rozhodne nemali nijak pípať, vibrovať a prijímať správy z mobilu. „Ak niekomu nie je spanie s hodinkami príjemné, neodporúčam to. Za cenu zníženia kvality spánku to určite nestojí,“ odporúča Radka Černá.

Biologické hodiny vs „chytré“ hodinky

„Pravidelný rytmus spánku a bdenia čili cirkadiálny rytmus sa u človeka aj iných živočíchov vyvinul na základe striedania svetla a tmy. Skoršie výskumy potvrdili u človeka takzvané suprachiazmatické jadrá hypotalamu alebo inak povedané biologické hodiny, ktoré tieto rytmy riadia. S rytmicitou je veľmi zviazaný hormón melatonín,“ popisuje odborníčka. Hoci je bežne uvedené, že väčšina zdravých ľudí spí šesť až osem hodín denne, asi dve percentá populácie si vystačí s menej ako piatimi hodinami spánku. Rovnako tak zhruba dve percentá populácie potrebujú spať dlhšie ako deväť hodín. Potreba spánku je pravdepodobne vrodenou záležitosťou. Hodinky vychádzajú hlavne z pohybu a pulzovej frekvencie. Pri odbornom sledovaní v spánkových laboratóriách sa berie do úvahy oveľa viac faktorov – meria sa EEG, očné pohyby, svalové napätie, srdcová činnosť či periodické pohyby končatín. „S chytrými hodinkami to asi nie je možné porovnávať, ale hodinky sa veľmi podobajú aktigrafu. Ide o metódu, ktorá je založená na sledovaní doby spánku a bdelého stavu – bdiaci človek urobí viac pohybu ako človek spiaci,“ vysvetľuje Radka Černá. „Aktigraf sa podobá hodinkám, upevneným na nedominantnej ruke, a meria počet pohybov ruky za určitý časový interval. Väčšinou sa nosí minimálne osem dní, aby boli namerané výsledky validné.“ Podľa výskumov sa toto zariadenie osvedčilo pri sledovaní a terapii spánku detí a pri liečbe porúch cirkadiálnych rytmov dospelých.

Má zmysel „zdravé umelé prebudenie“?

Budenie podľa vnútorného cirkadiálneho rytmu je znovu dosť individuálna záležitosť. Niekto sa vie prebudiť sám od seba takmer na minútu, iný sa pravidelne budí 15 minút pred budíkom, iný potrebuje mechanický budík na dne taniera, aby sa vôbec prebral. To ale neznamená, že je pre neho na prebudenie príliš skoro. „Ak sa človek prespí a dopraje si dlhý doobedňajší spánok, nie je to ideálne – dochádza k útlmu metabolických procesov a človek je po zvyšok dňa utlmený,“ vysvetľuje psychologička. Otázkou je, či takým ľudom pomôže využívať funkciu chytrých hodiniek, ponúkajúce prebudenie v takzvaný ideálny čas, teda v dobe, kedy máme ľahšie spanie. „Znovu je potrebné si uvedomiť, z čoho hodinky vychádzajú. Je potrebné mať na pamäti REM a nonREM fázu spánku. REM fáza spánku je hlavná snová časť spánku. Pri popisu spánkových fáz sa tiež predovšetkým vychádza zo záznamu EEG, čo zatiaľ hodinky – ani fénixy – nevedia,“ usmieva sa Radka Černá. Podľa psychologičky môžu byť hodinky dobrou pomôckou k „experimentovaniu“ so vstávaním – niektorým jedincom môže tento spôsob prebudenia vyhovovať. Je potrebné skúsiť napríklad i tzv. polyfázický spánok, kedy spíme kratšie dobu v noci a nedostatok spánku dospíme cez deň niekoľkými kratšími „šlofíkmi“. Ale podľa mňa je ľudské telo pomerne premyslený systém, ktorý väčšinou funguje i bez technického zásahu. Namiesto hodiniek sa snažme načúvať vlastného telu a jeho potrebám,“ uzatvára Radka Černá.

Hodinky ako „e-lekár“?

„Ak človek trpí dlhodobo nespavosťou, nadmernou spavosťou, ak má problém so spánkovou apnoe, čo je prerušenie dýchania v spánku, je potrebné navštíviť odborníka, odporúča psychologička. Napriek tomu na tieto poruchy prídem aj bez hodiniek. Napríklad značka Fitbit plánuje v budúcnosti možnosť odosielať pravidelne dáta z chytrých hodiniek priamo svojmu lekárovi, ktorý si môže (na rozdiel od nás) všimnúť určitých odchýlok. „V dnešnej dobe sa často skloňujú pojmy e-health a tele health a vzniká celý rad aplikácií a programov, ktoré vytvárajú štatistiky všetkého možného. Samozrejme to preniká i do oblasti športu,“ potvrdzuje Radka Černá. Odborníčka zároveň potvrdzuje, že hodinky môžu byť veľmi dobrou motiváciou – či už ide splnenie počtu krokov za deň, minút pohybovej aktivity za hodinu, alebo napríklad prepojenie z aplikácií a pretekania. Otázkou zostáva, ako dôležité je monitorovať i spánok. „Myslím si, že je na každom z nás, do akej miery chceme moderné technológie využívať, na čo ich naozaj potrebujeme a čo nám osobne vyhovuje. Za seba môžem odporučiť život i beh si skôr žiť a užívať si ho, ako sa neustále sledovať. Ak je však človek profesionálny športovec, je to niečo úplne iné – spánok tu hrá veľmi podstatnú úlohu,“ hovorí psychologička. Z pohľadu hobby bežca podľa nej môže štatistika spánku pokojne zostať doplnkovou informáciou, ktorá ale môže priniesť i svoje ovocie – napríklad tým, že si uvedomíme, že by sme možno mali spať viac, alebo si pre zaujímavosť zistíme, ako tvrdo sme spali napríklad po maratóne.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.