01.02.2019, 20:30

Toto ovocie je pre bežcov absolútnym hitom. Je len chutné, alebo aj prospešné?

Bobuľové ovocie je dnes absolútnym hitom. Jeho chuť je jedinečná a jeho deklarované zdravotné účinky zapĺňajú médiá. Ktoré z nich sú skutočne vedecky overené? Sú len chutné alebo aj prospešné pre aktívnych športovcov?

Toto ovocie je pre bežcov absolútnym hitom. Je len chutné, alebo aj prospešné?
Zdroj: Pixabay

Typickými príkladmi bobuľového ovocia sú čučoriedky, brusnice, ríbezle či hrozno, ale asi vás prekvapí, že do tejto skupiny patria aj plody kávovníka či banány. Ako bobuľové ovocie (‚berries‘) verejnosť vníma aj podobné plody – hlavne maliny, černice a jahody, ktoré sú „súplodím“ kôstkovičiek alebo nažiek a nie bobuľoviny.

Správne sa táto skupina ovocia spoločne po slovensky označuje ako ‚drobné a bobuľové ovocie‘, ale pre zjednodušenie budeme používať anglický termín ‚berries‘.

Sústredíme sa na „klasické“, bežne konzumované ‚berries‘ a vynechávame hrozno, kávovník i banány.

Tradičné použitie, overené generáciami sa dnes rozšírilo o moderné globálne sa šíriace druhy (severoamerická čučoriedka či brusnica, Goji  – Kustovnica čínska, Rakytník rešetliakový, či rôzne novošľachtence) a o nové spôsoby spracovania (mrazené produkty, nápoje, smoothies). Globálny záujem podnietil novú vlnu výskumu nutričného zloženia a terapeutického využitia ‚berries‘.

 Nutričné zloženie ‚berries‘

Je známe, že plody ‚berries‘ postupne akumulujú rôzne fenolové látky, vlákninu a niektoré vitamíny. Obsah vitamínov je daný druhovo a mení sa počas dozrievania, resp. od spôsobu a miesta pestovania. Najväčší obsah dosahuje vitamín C, pričom jeho obsah v 100 g čiernych ríbezlí alebo plodov rakytníka v pohode presahuje odporúčanú dennú dávku (ODD).

Avšak napríklad čučoriedky ponúkané v obchodnej sieti nemajú takmer žiaden vitamín C. Čierne ríbezle poskytujú v 100 g zvyčajne 40% ODD vitamínu K a rovnaké množstvo malín, jahôd dodá organizmu 15–18% ODD kyseliny listovej. Prakticky všetky obsahujú isté množstvo karotenoidov, vrátane tých, ktoré sú prekurzorom pre tvorbu vitamínu A.

 Nabité (poly)fenolmi

V jednotlivých druhoch ‚berries‘ sú prítomné rôzne (poly)fenolové sekundárne metabolity, najmäflavonoidy(antokyány, flavonoly a flavanoly), taníny(proantokyány, elagotaníny a galotaníny), stilbenoidy(napr. resveratrol), fenolové kyselinya lignány. Rastlinné (poly)fenoly sa vo všeobecnosti podieľajú na ochrane rastlín voči UV žiareniu, ako aj voči patogénom, parazitom a predátorom. Ich farebnosť slúži aj ako lákadlo pre opeľovače.

Zloženie (poly)fenolov varíruje nielen medzi jednotlivými druhmi a odrodami, ale aj v závislosti od rastových podmienok a spôsobu pestovania. Obsah týchto látok (300 – 1000 mg/100 g) je ovplyvnený aj stupňom zrelosti, pozberovými podmienkami (transport, skladovanie) a spôsobom spracovania. Napríklad rozdiel v obsahu antokyánov je medzi jednotlivými druhmi až 25-násobný – čím tmavšie, tým vyšší obsah. Vo všeobecnosti platí, že najlepšie je to, čo si dopestujete/nazbierate sami a skonzumujete ešte v čerstvom stave. Zloženie jednotlivých (poly)fenolov v plodoch určuje ich farbu, chuť ako aj zdravotné účinky.

 Posadnutosť antioxidačnými vlastnosťami

Prirodzenou vlastnosťou väčšiny (poly)fenolových látok je ich schopnosť eliminovať reaktívne formy kyslíka a dusíka (RFKD), ktoré sa normálne v bunkách tvoria a ich nadbytok môže poškodiť našu DNA, destabilizovať bunkové membrány, či znefukčniť mnohé enzýmy. Na odstránenie RFK máme svoje prirodzené bunkové mechanizmy, ktoré sú u zdravých jedincov dostatočne funkčné. V prípade niektorých ochorení (diabetes, zápaly) môže dochádzať k dočasnému hromadeniu RFKD (oxidačný stres).

Predpokladalo sa, že prijaté (poly)fenolové látky z ‚berries‘, citrusov a hlavne zo zeleného čaju sa zapoja do tohto procesu, ktorý bude najmä u postihnutých jedincov efektívnejší.

Vďaka tomu sa antioxidanty prítomné v potravinách stali neumierajúcim hitom a dodnes plnia stránky časopisov a internetu. Stovky štúdií z 80. a 90. rokov minulého storočia dokazovali antioxidačné vlastnosti predovšetkým flavonoidov najmä na pokusoch „v skúmavke“ (in vitro). Sledovali sa účinky izolovaných látok alebo extrakty z plodov a verilo sa, že k podobnému chemickému procesu dochádza aj v našom tele či v našich bunkách aj po konzumácii ‚berries‘.

‚Berries‘ a naše zdravie

Naše zdravie ovplyvňujú nielen nutričné ale aj nenutričné zložky prítomné v ‚berries‘. Z nutričných zložiek sú to už spomínané vitamíny a vláknina – mnohé druhy sú bohaté na rozpustnú a stráviteľnú vlákninu – hlavne pektíny.

Priaznivé zdravotné účinky plodov ‚berries‘ sa však opakovane pripisovali najmä zložkám s antioxidačným účinkom (hlavne (poly)fenoly, karotenoidy a vitamín C), keďže plody ‚berries‘, šťavy a extrakty pripravené z nich majú in vitro najvyššiu antioxidačnú kapacitu spomedzi všetkých bežných potravín. Neprekvapuje, že od 80. rokov sa výskum ‚berries‘ niesol najmä v znamení skúmania ich potenciálnych antioxidačných účinkov.

Avšak začiatkom toho storočia sa ukázalo, že prvoradá je ich dostupnosť pre náš organizmus – koľko ich dokážeme prijať z potravy a ako dlho sa „zdržia“ v našom tele. A tu nastal kameň úrazu, zistilo sa, že ich dostupnosť z tenkého čreva je veľmi obmedzená a celá antioxidačná teória dostala poriadne trhliny (hoci verejnosť je aj naďalej bombardovaná bombastickými zisteniami o zázračných účinkoch antioxidantov). Väčšina experimentov sa tak nevykonávala s formami, ktoré kolujú v našom tele a ani v koncentrácii, ktorá sa vyskytuje v našich tkanivách a/alebo bunkách.