Už vedel, že na pretekoch, ktoré mu počas vyše 20-ročnej kariéry najviac prirástli k srdcu, a v meste, kde sa pred vyše 11 rokmi v miestnom božom chráme vydal na celoživotnú púť so svojou láskou Lenkou, po lanských útrapách úspešne reštartoval svoju kariéru.
Záverečné metre, cieľ. Ruky rozpažené vysoko nad hlavou do véčka. Olympijský šampión Matej Tóth je späť! A – vo veľkom štýle. Takisto ako pred tromi rokmi, keď v Dudinciach štartoval naposledy, opäť predviedol obdivuhodné sólo. Tentoraz z toho síce nebol tretí najlepší čas histórie 3:34:38, ale „iba“ svetový výkon roka 3:42:46, no dal súperom rázne najavo: páni, som späť, na majstrovstvách Európy v Berlíne nepredám kožu lacno.
„Myslím si, že všetci si uvedomovali, že budú musieť so mnou počítať, no ja sám som mal v hlave veľký otáznik – v akej forme sa vrátim? Už v príprave som tušil, čo teraz vedia už všetci – som opäť v hre o najvyššie méty,“ vysvetľoval Matej Tóth hlúčiku novinárov.
Sobotný 37. ročník Dudinskej päťdesiatky vyhral suverénne, s takmer dvojminútovým náskokom pred Fínom Partanenom. Kto videl, v akej pohode ukrajuje v strojovom tempe kilometer za kilometrom, ani na okamih nezapochyboval, že olympijský šampión sa po náročnom vlaňajšku, keď nebojoval so súpermi, ale z nezmyselným obvinením z porušenia antidopingových pravidiel, rýchlo dostal do niekdajšej formy.
„Všetko išlo tak, ako sme si s trénerom Maťom Spišiakom naplánovali. Výhoda bola, že som šliapal na čele sám, nemusel som sa nikomu prispôsobovať. Jedným očkom som však Partanena stále sledoval, aj on išiel výborne. Musel som sa až do konca pretekov veľmi koncentrovať, nemohol som si dovoliť žiadne spomalenie.“
Tóth, ktorý sa v Dudinciach postavil na štart už 21. raz v kariére, celý čas – od štartu až do cieľa – vnímal obrovskú podporu divákov popri trati. Dobíjali ho pozitívnou energiou.
„Všetci fanúšikovia boli úžasní, ďakujem im za podporu. Aj mojim najbližším, pre nás všetkých bol vlaňajšok mimoriadne náročný,“ zasekol sa Matej na okamih, akoby mal v hrdle hrču. „Teraz sme si môj návrat užili všetci spoločne, objavili sa aj slzy šťastia.“
Slovenský Športovec roka 2016 začal päťdesiatku „zababušený“ – v čiapke, rukaviciach a s návlekmi na rukách. Postupne sa ich zbavil, no na posledné okruhy si nasadil šiltovku.
„Ráno o ôsmej bolo na štarte dosť chladno, preto som sa radšej poriadne naobliekal. Postupne, so stúpajúcou teplotou, som sa však vecí zbavoval. V závere som sa chcel divákom pozerať priamo do očí, a nechcel som žmúriť. Preto som slnečné okuliare vymenil za šiltovku.“
Matej Tóth sa do histórie Dudinskej päťdesiatky zapísal po Poliakovi Rafalovi Augustynovi ako jej druhý trojnásobný šampión.
„Ani na jedno víťazstvo som sa veľmi nenadrel, vždy som vyhral so solídnym náskokom, no tohtoročné prvenstvo bolo najtesnejšie. Partanena som predbehol len o necelé dve minúty. Pocitovo sa mi však išlo dobre, vôbec som sa netrápil a preteky som si užíval. Žiadna kríza, všetko som mal pod kontrolou,“tvrdil.
Ďalšiu päťdesiatku pôjde až 7. augusta o 8.35 h na európskom šampionáte v Berlíne, dovtedy bude súťažiť už len v rámci prípravy na ME na kratších tratiach na Záhoráckej dvadsiatke v Borskom Mikuláši, mítingu P – T – S v Šamoríne či v našej atletickej lige.
„Na tomto súťažnom programe sme sa dohodli s trénerom. Chcem svojou účasťou podporiť slovenské podujatia, ich organizátorov a stretávať sa so slovenskými fanúšikmi.“
Tóth až do júna neplánuje žiadne dlhé sústredenia. V rámci akejsi udržiavacej prípravy chce ešte dobiehať resty zo zimy a z minulého roka.
„Potrebujem sa nastaviť tak, aby sme v júni a júli mohli formu vyšperkovať. Viem, kde mám rezervy, viem, čo skvalitniť, aby som sa dostal znova pod 3:40 h a mohol v Berlíne atakovať najvyššie priečky. Koľko môžem ešte skresať z dudinského výkonu, to ukáže až príprava,“ poznamenal chodec banskobystrickej Dukly. „Už teraz sa teším na ďalšie štyri mesiace prípravy na ME. Čo bude po nich, neviem. Moje športové plány siahajú zatiaľ len po európsky šampionát. Moja vízia je vydržať až do olympiády v Tokiu 2020, ale momentálne celé svoje úsilie koncentrujem na ME. Až po nich budem prehodnocovať, ako ďalej. Teraz je najdôležitejšie vydržať pár mesiacov a pokúsiť sa v Berlíne o pekný výsledok.“
Matej Tóth pred štartom tohtoročnej Dudinskej päťdesiatky len akoby mimochodom utrúsil, že bude možno posledná v jeho kariére. Dôvod? Nie je najmladší, má tridsaťpäť. Ak sa rozhodne potiahnuť to až do Tokia, bude musieť šetriť sily a chodecké maratóny zrejme absolvuje už len na vrcholoch roka.
„Záverečné dva dudinské kilometre som prežíval veľmi emotívne, pozeral som sa na tie desiatky, možno stovky tvárí, ktoré ma povzbudzovali. Veľmi si vážim, že prišli a podporili ma. Nie iba teraz, ale stáli pri mne v ťažkom minulom roku. Ďakujem celému Slovensku, že dokáže veriť, že mi verilo,“ lúčil sa Matej Tóth dojímavým vyznaním.