Kedy a prečo si začal rozmýšľať, že vyskúšaš prvého Spartana a kto Ťa k tomu doviedol?
Ironicky som mal k pretekom Spartan odpor. Raz mi však dobrý kamarát ponúkol možnosť náhradníka za SRTG Brno a ja som si povedal: „Prečo to neskúsiť?“ Bez akejkoľvek prípravy som zobral jediné staré tenisky a zabehol svoj prvý Spartan Sprint. Po získaní medaily v roku 2015 som sa rozhodol dokončiť celú trifectu a tak som pod SRTG Brno dokončil ešte časť SUPER a BEAST. O rok boli majstrovstvá v Spartan Race alias Ultra Beast vo Vechci na východe Slovenska a, samozrejme, som neodolal. Moje prvé Ultra preteky boli dlhé 52km a z väčšej časti som túto časť odbehol a nie iba odkráčal.
Ako prebieha príprava, z čoho sa skladá a koľko času na tréning potrebuješ, aby si bol pripravený na preteky?
Zo začiatku som išiel na preteky s presvedčením, že sa chcem dozvedieť, čo dokáže moje telo bez prípravy. Športujem prakticky celý život, ale len ako „hobík“ a beh som nemal veľmi rád. Teraz behám takmer pravidelne, takže sa dá povedať, že na beh som pripravený neustále. Vyhľadávam hlavne trailové ultra (+55km +2500m), takže sú pre mňa dôležité nielen kilometre, ale aj výškové metre. Obľúbil som si to a trénujem pocitovo, aj keď sa mi niekedy nechce. Vždy sa snažím prekonávať iba sám seba, striedať intenzitu záberu, či už v rýchlosti, alebo pri výdrži do kopcov a z kopcov. Naučiť sa techniku kontrolovaného dopadu a uvedomovať si, že beh je v podstate len kontrolovaný pád. Myslím, že sa dá povedať, že keď si nájdeš svoje tempo, tak dokážeš odbehnúť akúkoľvek vzdialenosť. Ak idem na +100km, tak je však najdôležitejšie s kým idem. Nájsť si „parťáka“ a zosúladiť nielen tempo, ale aj zvládnuť kritické situácie je asi to najdôležitejšie, čo by človek nemal podceňovať. Mám kamarátku, s ktorou som odbehol MF50, kde mi „vytrela zrak“. S časovým rozdielom cez 2 hodiny ma nechala naozaj veľmi ďaleko za sebou a to má oveľa kratšie nohy ako ja. Aj keď bola zástancom sólo behu, tak sme obaja zistili, že na dlhších pretekoch potrebujete niekoho na koho sa môžete spoľahnúť. Vo dvojici sa to jednoducho lepšie beží.
Okrem Spartan Race si bol ešte aj na iných ťažkých pretekoch
Prakticky po Spartan Race UltraBeast v 2016 som bol stále ako hobby bežec o rok neskôr na štafetovom behu - ST140 (Štefánik Trail) a potom v roku 2020 ako náhradník na štafete OTKD (OdTatierKDunaju), kde som bol v nasledujúcom ročníku už členom tímu na OTKD. Zoznámil som sa s množstvom úžasných ľudí pod vlajkou Karpatské naděje (ČSR zostava) a začalo ma to viac baviť. V roku 2021 som zdolal sólo ST140 (presnejšie 148km za necelých 25hodín). V aktuálnej sezóne sa však doslova „roztrhlo vrece“ s ULTRA pretekmi. Zúčastnil som sa na Neumannovej 100, Lazovej 100, MF55, UF55, Beskydskej 7 a Javornickej 100.
Počas takýchto náročných behov si určite zažil veľa zaujímavých situácií
Za môj najlepší príbeh pokladám asi všetko okolo ST140 v 2021 (Štefánik trail z Bradla na námestie M.R.Štefánika v BA). Takmer vôbec som netrénoval. Jediné, čo som vedel bolo, že tieto preteky chcem odbehnúť sólo. Keďže mám korene v Brezovej pod Bradlom, tak to bola taká moja srdcová záležitosť. Hlavu som „dal na vedľajšiu koľaj“ a ani na sekundu som nepomyslel na neúspech. Myslím, že nikto neveril, že by som to mohol odbehnúť. Jedinú podporu som mal od svojej manželky. Najdlhší beh v mojej príprave mal 34km týždeň pred samotnými pretekmi a ani ten som neodbehol celý. Na odbehnutie trailu je stanovený limit 32 hodín, ja som to chcel zvládnuť za 24. Začiatok bol výborný, kopce som vybiehal rýchlym krokom. Dôležité je nezastaviť sa. Po 60 km som mal otlaky na palcoch nôh, no prelepil som si ich a zaviazal a cez bolesť som išiel ďalej. Na Pezinskú Babu som sa chcel dostať na svitaní, ale nestihol som to, nevadí. Po takmer 110 km nasledoval výbeh zjazdovkou pred Kamzíkom. Bolo to extrémne, viditeľný horizont bol vrchol, ale za ním bol ďalší, a aby toho nebolo málo, tak potom klesanie a zasa lanovka. Kúsok pred hradom Devín som už nemohol bežať. Klenba na pravej nohe ma nechce pustiť do behu a trpel som celou cestou Zaťal som zuby a pri zbehu do OS Devín som prestával vnímať boľavú klenbu. Krátko pred cieľom som si hlavu nastavil na medailu a na to, že v cieli ma budú čakať známi. Musel som zabojovať. Prvá časť je náročná, ťažká orientácia a stúpanie. Vybehol som z lesa a v hlave mám len jedno - udrž si tempo za každú cenu. Bolo predo mnou posledných 9 km. Klesanie, rovinka, jemné stúpanie. Idem 5minútovým tempom a nič nevnímam. Zahrialo ma na srdci, keď moje tempo v záverečných kilometroch ocenili iní bežci, ktorí už len kráčali. Prišiel som do cieľa a vychutnal si krásny okamih s medailou na krku.
Máš rodinu a zamestnanie. Ako sa to všetko dá skĺbiť s prípravou na takéto náročné behy?
Mám dokonca 2 práce, manželku, dcérku a tiež záujmy, plány, výlety a oslavy ako každý iný človek. Ako pri všetkom, či už vo vzťahu, v rodine alebo v priateľstve, ide o tolerantnosť a kompromisy. Veľmi som vďačný za moju manželku Evičku, ktorá mi v tomto dáva naozaj veľa priestoru a má pochopenie pre moje hobby. Síce asi nečakala, že si obľúbim zrovna Ultra behy. Každý tréning znamená, že nebudem s rodinou. Keď si to však dokážete dobre naplánovať, tak sa to dá ako tak zvládnuť. Ak chcem byť častejšie s rodinou, tak si buď „ukrojím“ čas v práci, alebo skrátim spánok a behám, keď rodina spí. Málo spánku je tiež dobrý tréning. Ak máte byť na nohách 36hodín (ako ja na B7) a nezažmúriť pritom oko, tak sa vám to určite hodí.
Aké sú tvoje športové ciele a prečo to vlastne robíš?
Nie som ambiciózny človek. Nejde mi ani o umiestnenie a ani o víťazstvo. Neporovnávam sa s inými bežcami, a preto ani nemám nejaké športové ciele. Milujem beh v prírode, vidieť kus našej planéty a pritom spraviť aj niečo pre svoje zdravie. Vraví sa však, že na ultra nie je nič zdravé. Nedávno som si prečítal o pretekoch Pirin Ultra na hraniciach Bulharska s Gréckom - 160km a +11000m alebo o podujatí v Taliansku tzv. Lavaredo Ultra Trail 120km + 5800m. Zaujímavý môže byť tiež Spartathlon, kde sa ide z Atén do Sparty 246km do 36 hodín. Baví ma to. Je to hobby v ktorom som sa našiel a po každých pretekoch pozorujem, že som o niečo lepší než pred nimi. Trvalo to síce dlhé roky, ale najlepší vytrvalci boli, sú a aj budú práve v mojich rokoch.