Mikuláš Dzurinda vytvoril na halových Majstrovstvách Slovenska v kategórii veteránov nový slovenský rekord na 1 500 metrov časom 5:15. Poprosili sme ho, aby o tom napísal blog, pretože bez akejkoľvek pochybnosti je to výkon hodný obdivu. Navyše aj s nádychom senzácie, pretože Mikuláš Dzurinda prekonal bradatý rekord Jozefa Petocza, ktorý je momentálne jeho trénerom. Opakovane skúšal blog napísať (rekord vytvoril počas minulého víkendu), ale napokon skonštatoval, že veľmi ťažko môže písať blog pochvalným tónom sám o sebe. Áno, to naozaj nie je jednoduché. Na druhej strane - v tomto prípade je obdiv naozaj na mieste. Tak sme mu teda položili niekoľko otázok práve v súvislosti s výrazným zvýšením jeho bežeckej výkonnosti na stredných tratiach v ostatnom období, aby sme mu uľahčili samotné písanie a vám, vážení čitatelia, dodali novú bežeckú inšpiráciu.
Ako ste gradovali formu? Bolo oťažké sa preorientovaťz dlhých behov na stredné trate?
"Gradovanie formy je parketa pre môjho trénera . Presedí celé hodiny, aby pre členov našej bežeckej skupiny pripravil tréningový plán. Vychádza z parametrov, ktoré nám nameria na tréningu. Tie analyzuje a potom stanoví plán na najbližšie obdobie. Vie, kedy treba v tréningu "pritlačit" a kedy ubrať. Je to tak trochu taká malá veda... Prechod na stredné trate nebol pre mňa celkom jednoduchý , lebo predtým som nepoznal intervalové tréningy. Ostrejšie tempo mi spočiatku robilo problémy (svalové, i dýchacie ). Veľmi mi pomohli fyzioterapeutické cvičenia. Teraz už je to OK."
Mali ste ambíciu dosiahnuť rekord?
"Sprvu ani nie. Ale náš tréner má niektoré originálne prístupy. Rád napríklad hovorí, že nie je dôležité zúčastniť sa, ale zvíťaziť ...:-))) Skrátka, motivuje nás, aby sme sa chceli zlepšovať . A tak keď na prelome rokov, ako sa mi blížila 60-ka, mi povedal, že mám na to, aby som prekonal jeho rekord na 1500 m v hale v kategórii 60-64 rokov. Tak som to pojal ako výzvu...:-))"
Ako ste zladili náročný program s tréningom?
"Som nútený imprivizovať a behať vtedy, keď sa dá a kde sa dá. Na jeseň minulého roku som v nedeľu popoludní prebehol po kyjevskom hlavnom námestí Kreščatik len tak, v trenírkach do parku nad Majdanom, kde som krúžil dve hodiny. Prepletal som sa tam ľuďmi, ktorí sa prechádzali. Inokedy som odtrénoval na najvyššom poschodí parkovacieho domu na bruselskom letisku. Keď treba, tak si privstanem, keď musím, behám po tme s čelovkou."
Ako to prežíval Petocz, ked padol "jeho" rekord?
"Potešil sa. A išli sme spolu aj s Rasťom Martinickým na večeru. Trochu som si ho predtým doberal, či necíti konflikt záujmov, keď ma trénuje, aby som prekonal jeho rekord. Vybavil ma však veľmi pokojne: že zverenec môže ...."
Čo dalej? Máte daľšie ambície? Európa?
"Rozmýšľam, že sa v auguste zúčastním Majstrovstiev sveta veteránov v Lyone alebo v septembri na Olympijských hrách veteránov v Nice. Ale chcem si zachovať chladnú hlavu a triezvy úsudok, lebo týždeň po rekorde ma realita prefackala na Majstrovskách Slovenska v hale, kedy som sa v behu na 3000 metrov ledva doplazil do cieľa v čase slabšom, ako bežne behávam na tréningu. Zrejme dôsledok choroby."
Čo to znamená do daľšieho tréningu?
"Povzbudenie. Je fajn, keď vás koníček nielen baví, ale sa v ňom aj zlepšujete. Keď sa však pozriem do svetových veteránskych tabuliek, tak si hneď uvedomím, že mám ešte čo robiť..."
Ako reagovalo Vaše okolie?
"Milo a žičlivo. Pár kamarátov mi poslalo SMS. Dominik Hrbatý mi napísal, že už môžem bežať aj na majstrovstvách sveta. Spomenul som si, ako si ma Domino vlani doberal, že behám preto, aby som si prostredníctvom price money privyrábal k dôchodku....:-)))) Niektorí ľudia mi hovoria aj to, že ich to inšpiruje k pohybu. A to je super!"