Naše srdce v pokoji nepulzuje stále rovnakou frekvenciou. Tu riadi náš vegetatívny nervový systém (neovplyvniteľný vôľou), ktorý má dve vetvy – sympatikus a parasympatikus.
V prípade srdca sympatikus jeho prácu urýchľuje a parasympatikus zase spomaľuje. Keď teda pôsobenie jedného prevláda, pulzová frekvencia (PF) sa zvyšuje alebo znižuje a dochádza k tzv. variabilite pulzovej frekvencie. Vegetatívny nervový systém pritom ovplyvňuje i ďalšie funkcie – dych či krvný tlak.
Variabilita srdcovej frekvencie, teda zmena intervalov medzi srdcovými sťahmi, je u športujúceho človeka oveľa vyššia ako u nešportujúceho. Táto skutočnosť ukazuje na prevahu parasympatiku u športovcov, čo sa prejaví i relatívnou bradykardiou, teda spomalením pokojovej PF. Trénovaní športovci majú aj komplexnejšiu nervovú interakciu, ktorá ovplyvňuje PF. Ich vegetatívny systém skrátka pracuje lepšie a efektívnejšie.
Variabilita pulzovej frekvencie potom klesá s vekom, pôsobením stresu a v únave. Zatiaľ čo krátkodobé zmeny sú úplne normálne, ich zníženie je príznakom únavy a nedostatočnej regenerácie. Pri nerešpektovaní tohto varovania môže dôjsť k pretrénovaniu.
Srdce ďalej citlivo reaguje na celú ďalšiu škálu faktorov – teplotu a vlhkosť vzduchu, nadmorskú výšku či aktuálny stav energetických zásob.
Čo vplýva na pulzovú frekvenciu?
- vegetatívny nervový systém
- úroven fyzickej kondície
- vek
- stres a únava
- aktuálny zdravotný stav a klimatické faktory