Pán Milan je manažér. V decembri 2016 absolvoval artroskopickú operáciu kolena s poškodeným krížnym väzom Jeho cieľom je maratón v Chicagu na jeseň 2017
„Po nevyhnutnej prestávke po artroskopickej operácii kolena sme začali s bicyklom. V decembri sme bicyklovali na stacionárnom bicykli 3-4 krát do týždňa vždy po 30 minút. V januári to je už 60 až 75 minút. Tým obnovíme vo svaloch potrebný tonus a pripravíme koleno na bežecký pohyb. Súčasťou procesu sú pravidelné lekárske prehliadky, kontroly kolena. K ďalšej fáze, obzvlášť k bežeckému tréningu, pristúpime až po súhlase od lekára. Následne, dúfam, že najneskôr v marci začneme s krátkymi 5-6 kilometrovými behmi. Priebežný cieľ je, aby bol niekedy v priebehu apríla schopný odbehnúť nejakých 10 kilometrov, ale už v slušnejšom tempe.“
Takže ten maratón v Chicagu stíhate?
„Zatiaľ nám príprava ide celkom podľa predpokladov, možno s jednou drobnou komplikáciou. Tým, že Milan prestal dočasne po operácii športovať, tak pribudlo nejaké to kilečko, možno viac ako by som si predstavoval. O to ťažšia bude tá bežecká časť prípravy, ale zvládneme to.“
O akej výkonnosti hovoríme?
„Pred operáciou mal osobák niekde na úrovni 1:43 na polmaratón a 46 minút na 10 km. Cieľom je maratón v Chicagu, čo znamená, že niekedy v lete potrebujeme odbehnúť kvalitný polmaratónsky čas, ktorý bude zároveň testíkom ako koleno drží v ostrej záťaži. Ak bude všetko v poriadku, na maratóne v Chicagu by sme chceli dosiahnuť čas na úrovni 4 hodín. Čas pod 4 hodiny je taká magická hranica pre hobíkov.“
Akú si to vyžaduje frekvenciu tréningov?
„Keď sa niekto po zranení alebo povedzme začiatočník chce pripraviť na maratón musí behať minimálne 3 krát týždenne. Z toho jeden dlhý beh, ktorý by mal začať na 13-14 km a skončiť na 30-32 km, ale samozrejme postupne, ide o dlhodobú prípravu. Ale k tomuto sa dá dopracovať aj pri naozaj časovo náročnom povolaní, čo je aj prípad Milana, ktorý je veľmi vyťaženým topmanažérom. My už sme raz boli blízko magickej hranice 4 hodín. Bolo to na maratóne vo Viedni, tam sme bežali 4:03, takže to bolo tesne, ale ja verím, že ďalší už bude pod 4 hodiny.“
Skupina č. 2: bežeckí hobíci. S trénerom prekonáte výkonnostnú stagnáciu
Bežeckých hobíkov je asi najviac, nie?
„Je to samozrejme veľmi individuálne, ale v mojej skupine sú bežci, ktorí vedia dať desiatku za tých 40 minút, resp. maratón za 1:30 až 1:35, prípadne maratón okolo 3:30 až 3:35. Títo bežci už potrebujú behať trošku viac, takže trénujeme 4 až 5 týždenne zohľadňujúc ich prácu, rodinu a podobne. Samotný tréning už pozostáva aj z intervalov, tempových i dlhých behov. Bez toho to už nejde.“
Behávaš s nimi?
„Nebehám s nimi všetko, ale určité veci si s nimi zabehnem. Pri niektorých veciach som len na tréningu, ale nebehám. No a pri povedzme výklusoch, 10-12 kilometrových rovnomerných behoch s nimi nie som, to každý zvládne aj sám. Ale pri intervaloch a tempových tréningoch som s nimi takmer vždy.“
Mnoho hobíkov behá bez nejakého tréningového plánu. Aký máš pre nich odkaz?
„Aj to je určite lepšie ako nič, takže nech len behajú, kým ich to baví. Ak však tá príprava nie je nejako riadená, tak človek začne stagnovať. Ak niekto behá povedzme 3 krát do týždňa 10 kilometrov, tak sa asi dokáže dostať na úroveň 55 minút, možno 50, ale celkom určite začne stagnovať. Bez intervalov, úsekov, výbehov do kopca, odrazových cvičení, cvičení na bežeckú techniku, bežeckej abecedy, strečingových cvičení na predĺženie bežeckého kroku a podobne sa ďalej skrátka neposunie. Keď už nechce pracovať s trénerom individuálne, je fajn nájsť si aspoň nejakú bežeckú skupinu a k nej sa pridať.“
Vedel by si ako tréner trénovať niekoho aj „na diaľku“, len cez tréningové plány bez osobného kontaktu?
„Dá sa to urobiť, ale nie je to ono. Aj keď len raz do týždňa, tak toho človeka by som skrátka rád videl. Je to vtedy úplne iné.“