Dôležité je, kadiaľ a ako pri pretekoch bežať, ako predbiehať alebo odpočívať, aby ste usporili čo najviac energie a zároveň dosiahli čo najlepší čas.
Výber správnej stopy
Ak sa chystáte na preteky s rovnou trasou, bez zmien smeru, potom môžete tento odsek rovno preskočiť, ale vo väčšine prípadov sú mestské a cestné behy plné zákrut. Prebehnúť zákrutu pritom nemusí byť len tak, pretože príliš prudká zmena smeru vás rozhodí z rytmu a zároveň citeľne spomalí. Prebehnúť zákrutu po vonkajšom okraji znamená možno aj niekoľko desiatok metrov navyše. V prípade dlhých tiahlych zákrut si preto vždy vyberajte vnútorný okraj trasy, aby si zbytočne nenabiehali ďalšie metre navyše. Ak máte dojem, že tých pár metrov od vnútorného okraje nemôže hrať úlohu, pozrite sa na preteky na 400 m na dráhe, kde bežci vo vonkajších dráhach štartujú s nemalým „náskokom“, aby bola dĺžka trate pre všetkých totožná. O niečo komplikovanejšia situácia nastáva v prípade prudkých a krátkych zákrut. Ich prebehnutie po vnútornom okraji by znamenalo výrazné spomalenie a rozhodenie. Preto je oveľa efektívnejšie nabiehať takú zákrutu od vonkajšej strany a vybiehať s ňou po hrane vnútornej. Taký priebeh vás vôbec nespomalí a predlženie trasy predstavuje oveľa menšiu stratu ako prípadné spomaľovanie. Rovnaký postup môžete aplikovať pri obiehaní kužeľu na obrátke, ak sa trať stáča okolo kuželu a beží sa potom späť. V takom prípade je nabiehanie zoširoka snáď ešte dôležitejšie, aby nedošlo k úplnému zastaveniu a opätovnému rozbehnutiu, čo by nastalo v prípade tesného obkrúženia obrátkového bodu.
Predbiehanie
Ďalšou veľmi častou situáciou je predbiehanie. Je jedno, či sa blížite k osamotenému bežcovi alebo k väčšej skupine. Predbiehať je potrebné pozvoľne a plynule. Tým, že sa do toho poriadne opriete, aby ste súperom ukázali, že vy ste na tom na rozdiel od nich oveľa lepšie, a preletíte okolo nich rýchlosťou blesku, nič nezískate. Naopak, prudká akcelerácia vás stojí zbytočne veľa síl a pozitívny dopad na cieľový čas je úplne minimálny, pretože takéto zrýchlenie je zvyčajne nasledované výraznejším prepadom tempa. Ľahké natiahnutie kroku a predbiehanie, ktoré môže trvať aj desiatky sekúnd, vás o žiadnu energiu navyše nepripraví a naopak vás môže naštartovať pre plynulé zrýchľovanie v ďalšej fáze pretekov. Rovnaký postup použite aj v prípade striedania na špici v skupine. Ak máte potrebu prebrať vedenie alebo súper na prvom mieste v skupinke stráca silu, potom ho vystriedajte pozvoľným nástupom namiesto desaťmetrového šprintu. Tým sa dostávame aj k problematike odstupovania z čela skupinky. To by malo vyzerať rovnako. Namiesto zatiahnutia za ručnú brzdu a krátkeho intenzívneho spomalenia je oveľa efektívnejšie, keď urobíte dva kroky smerom dovnútra trati a necháte sa postupne predbehnúť, aby ste sa plynule zaradili na zadnú pozíciu, kde budete chránení proti vetru.
Držanie tempa
Nie je nič horšie, ako keď počas pretekov neustále zrýchľujete, spomaľujete a meníte tempo. Také zmeny vás stoja veľa síl a nie sú z hľadiska výkonu príliš efektívne. Namiesto toho je dobré nastaviť také tempo, ktoré budete schopní udržať po celý čas pretekov a v optimálnom prípade v druhej polovici ešte ľahko zrýchliť. Správne držanie tempa málokto zvládne na svojich prvých pretekoch, ale keď už budete mať za sebou niekoľko akcií a veľa tempových tréningov, potom už budete schopní veľmi presne určiť, čo je ešte znesiteľná rýchlosť, alebo čo je naopak zbytočne pomalé.