Veľa štúdií dedičnosti skúma podobnosť schopností v rámci rodín
Najklasickejší dizajn porovnáva schopnosti identických a neidentických dvojčiat vychovaných buď v spoločnej rodine ,alebo oddelene. Identické dvojčatá majú stopercentne rovnakú genetickú výbavu, preto sa predpokladá, že rozdiely v schopnostiach pripadajú predovšetkým na vrub vplyvov prostredia. Neidentické dvojčatá majú v priemere päťdesiat percent zhody.
Vonkajšie vplyvy majú na športovcov v rôznej fáze ich vývoja rozličné vplyvy
Preto je potrebné zvažovať načasovanie tréningu. Úplne nevhodný „timing“ predstavuje, keď nejakú schopnosť rozvíjame v období, keď jej stimulácia nemá väčší dlhodobý vplyv, či dokonca športovcovi uškodí. Absurdným príkladom je, keď u štvorročného dieťaťa intenzívne rozvíjame silu horných končatín pomocou klikov a činiek v presvedčení, že čím skôr s tréningom sily začneme, tým silnejší bude v dospelosti. Deti v podstate nemajú šancu dosiahnuť výnimočný výkon, pokiaľ nie sú počas svojho vývoja podporované dospelými, predovšetkým trénermi a rodičmi. Tí sa zásadne podieľajú na raste špičkovej výkonnosti v športe. Medzi ďalšie základné mikrosystémy potom patrí ekonomické rodinné zázemie, rovesníci, učiteľ telesnej výchovy, spoluhráči či zázemie športového klubu.
Tréneri zohrávajú podstatnú úlohu pri optimalizácii tréningového času sportovca
Navrhujú jeho štruktúru aj náplň. Rozhodujú o tom, či hráč bude nasadený alebo nie. Bývajú inšpiratívnymi osobnosťami a vzormi. To dokazuje skutočnosť, že takmer všetci vrcholoví športovci spomínajú na trénerov, ktorí ich významne inšpirovali a ovplyvnili. Veľakrát majú úplnú kontrolu nad tréningovým prostredím, môžu športovcov významne podporiť v raste, ale tiež ho nevhodným pôsobením a tréningom poškodiť. V každej vývojovej fáze športovcov by mal tréner zastávať inú úlohu. Emocionálne, psychické aj fyzické potreby športovcov sa v čase menia. Úloha trénera by sa tomu mala prispôsobovať.