Na masových maratónoch a polmaratónoch je bežné, že organizátori zabezpečujú vodičov, ktorí majú bežcom pomôcť dosiahnuť istý čas. Aké sú výhody a nevýhody toho, keď sa rozhodnete držať vodičov s tabuľkami a balónikmi?
Presne túto otázku si položil americký vytrvalec a tréner Jeff Gaudette. Jednotlivé aspekty behu v skupinke s vodičmi rozoberá v článku pre Running Competitor. V prvom rade oceňuje bežcov, ktorí sa nezištne rozhodnú pomôcť desiatkam iných dosiahnuť svoj bežecký cieľ. Upozorňuje však na to, že to, čo na prvý pohľad vyzerá ako perfektná bežecká stratégia – zavesiť sa za skúseného bežca, ktorý zabehne vzdialenosť za presne určený čas - môže mať aj nevýhody.
Zdôrazňuje, že ani skúsení bežci nie sú stroje a hoci sa snažia držať vyrovnané tempo, nie vždy sa im to podarí. Gaudette spomína skúsenosť svojej zverenkyne, ktorú trénoval na čas 2:30 na polmaratóne. Dohodli sa na tom, aké tempo nasadí počas pretekov. Lenže, keď prišla na štart, zbadala vodiča s tabuľkou, ktorá označovala presne jej vysnívaný čas.
Zabudla na všetky inštrukcie od trénera a bežala s vodičom. Možno mala jednoducho smolu, ale vodič prvých päť kilometrov odbehol o minútu rýchlejšie, ako bol plán. Do cieľa síce pribehol presne v označenom čase, ale neskúsenú bežkyňu rýchle úvodné tempo vyčerpalo, nedokázala sa držať skupiny a v cieli bola o päť minút neskôr, ako chcela. Pre vodiča nebola zmena tempa problémom, pretože beží výrazne pomalšie, ako je jeho limit, ale menej výkonní bežci sa s tým vyrovnávajú horšie.
Nedávno mi istý bežec spomínal, že na maratóne v susednej krajine došlo k malému nedorozumeniu. Vodič bežal na čas 4:30, ale kým bežci si mysleli, že ide o čistý čas, čiže od prekročenia štartovej čiary, vodič trval na tom, že ide o oficiálny čas, čiže od štartového výstrelu. Keďže skupine trvalo sedem minút, kým prekročila štartovú čiaru, vodič v skutočnosti bežal na 4:23, čo bolo nad sily viacerých v skupine.
Gaudette pripomína aj to, že najmä skupiny bežiace na pomalšie časy sú väčšie. Na občerstvovacích staniciach preto môže nastať tlačenica a niekto sa ani nemusí dostať k nápoju. Aj skúsení bežci majú problém, keď nedostatočne dopĺňajú tekutiny. O to horšie je to pre nováčikov alebo menej zdatných vytrvalcov.
Napriek tomu Gaudette skupinky s vodičmi nezatracuje. Pre mnohých bežcov môžu byť naozaj veľkou pomocou, už len tým, že jej členovia sa navzájom povzbudia. Svojím zverencom zvyčajne odporúča bežať prvých šesť až osem kilometrov vlastným tempom a potom sa poobzerať, či je naokolo skupina s vodičom, a buď sa k nej pridať, alebo ju používať ako referenčný bod.
Ak je vaším cieľom zabehnúť polmaratón pod dve hodiny a ste tesne pred skupinou bežiacou na tento čas, viete presne, na čom ste. A ak sa cítite dobre, môžete aj pridať a dosiahnuť ešte lepší čas, ako ste plánovali.