„Závislosť od fyzickej aktivity nie je taká častá, ako závislosť od fyzickej lenivosti. Človek veľmi ľahko prestane pravidelne cvičiť, ale ak chce opäť začať, je to duševná námaha. Ten istý mechanizmus ako pri recidíve a prechode do abstinencie. Na druhej strane sú ľudia, ktorí športujú trojfázovo a keď prestanú, majú také fyzické bolesti, ako pri vysadení opiátov, a aj s tým spojené depresie. Pri mojej intenzite, keď týždenne behám 14 hodín, to však nehrozí. Keď som príliš unavený a nechce sa mi, mám na to trik. Poviem si, že sa idem len vyvetrať, len obehnem jeden blok, maličký okruh. Zväčša pri tom zistím, že celkom vládzem, a to svoje minimum 10 km prebehnem.“
Môže vzniknúť závislosť na behu?
„Závislosť na behu je v zásade prirodzená. Je však rozdiel medzi dopamínovým systémom (náhle vypitie pol deci, rýchle vyplavenie dopamínu) a endorfínovým systémom, kedy vzniká relaxačná závislosť, čo je prípad povedzme behu. Beh je prirodzenou súčasťou ľudskej aktivity, tak sme geneticky vybavení. Pri pohybe ako rýchla chôdza alebo behanie sa produkujú endorfíny. Hladina endorfínov u človeka klesá pri nedostatku pohybu, predovšetkým u jedincov, ktorí iba relaxujú, majú sedavé zamestnanie a nehýbu sa. Vtedy vzniká ich deficit. Pri pohybe sa dostáva organizmus na svoju hladinu endorínu. Platí to už u detí, mali by sa hýbať a športovať.“
Čo ak niekto prestane náhle behať, napríklad v dôsledku zdravotnej indispozície?
„Pri zranení, hlavne u profišportovcov, prudko klesá hodnota endorfínov. Existuje i patologická závislosť na fyzickej aktivite. V prípade takýchto jedincov sa môžu prejaviť nedostatok endorfínov, ale aj napríklad bolesti kĺbov, chrbta, zmeny nálady a to už môže byť stav patologický. Abstinenčné príznaky prejdú, ale potom sa objavia iné príznaky. Vrcholoví športovci by mali s aktívnym pohybom prestávať postupne a ideálne by stále mali zostať pohybovo aktívni aspoň na rekreačnej báze.“
Alkohol nepomáha za žiadnych okolností
Ste známy svojim nekompromisným postojom voči alkoholu. Pri Vašej profesii je to prirodzené. Existujú okolnosti, kedy môže byť popíjanie alkoholu zdraviu prospešné?
„Jedna z vecí, o ktoré sa opera zavádzajúca reklama, je vyťahovanie selektívnych vecí, ktoré môžu zavádzať. Vytiahne sa len niečo, ale nepovie sa celý obraz. Napríklad to, že Winston Churchill, charizmatický premiér Spojeného kráľovstva, pil pomerne veľa a dožil sa vysokého veku. Áno, dožil, ale ak by nepil, celkom určite by sa dožil vyššieho vzhľadom na jeho zdravotný stav na sklonku jeho života. Netvrdím, že každodenná konzumácia alkoholu môže spôsobiť zdravotné poškodenie. Ak nie sme alternatívni liečiteľa, v medicíne treba stavať na zisteniach lekárskej praxe. Štúdie jasne preukázali, že riziko poškodenia zdravia stúpa u človeka, keď dávka alkoholu prekročí 1 veľké desaťstupňové pivo, či 2 dcl vína, alebo 1 poldeci koncentrovaného alkoholu (do 30%) raz za týždeň. To je hranica, kedy epidemiologická štúdia na tisícich ľudí preukázala, že nevzniká riziko.“
A ak niekto pije viac?
„To ešte neznamená, že kto pije viac ako uvádzame, je závislý od alkoholu a je alkoholik. Zvyšuje sa však riziko poškodenia zdravia. So zvyšujúcim sa množstvom alebo frekvenciou pitia, riziko poškodenia zdravia stúpa. To ľudia neradi počujú. Sprvu to tak nevyzerá. Bežne sú ľudia, ktorí vypijú 2 dcl vína večer len tak, ale aj im automaticky stúpa riziko poškodenia zdravia. To ešte vôbec nemusia byť závislosti. Najvážnejší následok je to, že alkohol je karcinogén. Podobne ako fajčenie. V krajinách OECD je priemerný vek dožitia nad 70 rokov, takže do 75 rokov, až na výnimky, by nemal nikto zomrieť. Kto nemá dedičné ochorenie, onkologické a iné by teda nemal zomrieť. Ale keď ľudia popíjajú, tak sa tieto zdravotné problémy, hlavne onkologické, kardiovaskulárne či vysoký krvný tlak, prejaví skôr.“
Mnohí vrcholoví športovci sa alkoholu nevyhýbajú, jemne povedané...
„Dočasne sa dá tolerovať zvýšené pitie alkoholu s vysokými výkonmi profi športovcov Podobne je to ako s fajčením. Pravidelný šport, pravidelné preteky dočasne znižujú negatívne účinky a následky alkoholu, ale rozhodne ich neeliminujú úplne. Vždy treba porovnávať, aký bo bol ich výkon, ak by nepili nadmerne či konzumentsky, alebo vôbec nefajčili či nepili. Určite by ich výkon bol lepší. Jedna anglická štúdia zistila, že u výkonnostných športovcov do 40 rokov je viac poškodení zdravia ako u porovnateľnej populácie rekreačných športovcov. Potom sa to obracia. Rekreační športovci po 50-tke sú zdravší ako nešportujúca časť populácie. Ak vrcholový športovec do tých 30-35 rokov pravidelne popíja, tak potom sa pitie alkoholu rozvíja až do závislosti.“
Ľubomír Okruhlica
Dlhoročný riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica popri manažérskej práci stále diagnostikuje, lieči, robí výskum, publikuje, konzultuje, zastupuje Slovensko v pracovných skupinách pri EÚ aj WHO a snaží sa byť pacemakerom nových programov. Okrem toho nabehá týždenne v priemere okolo 100 km, beháva 5 až 6 dní v týždni v závislosti od pracovného vyťaženia. Jeho doménou sú ultrabehy nad 50 kilometrov.