Registrujem, že v poslednej dobe vzniká stále viac iniciatív hovoriacich o tom, že jediným riešením je priviesť ľudí k čo najčastejšiemu pohybu. Nie k športu, ale k obyčajnému pohybu, jednoducho ukázať im, že napríklad obyčajná, najlepšie každodenná dvadsať-tridsaťminútová prechádzka je lepšia a pre ich zdravie prospešnejšie, než "prepchávanie" sa liekmi na všetky možné neduhy. Jasné, bude to ešte dlhá cesta, kým nás dole bude dosť na to, aby to vyvolalo zmenu v myslení ľudí a potom aj politikov, ale ak si budeme hovoriť, že teraz nie je ten správny čas, sú tu dôležitejšie problémy, tak najskôr už za pár rokov nebude čo riešiť. Sociálne a zdravotné systémy, nielen u nás, ale celosvetovo sa zrútia a bude to také cunami, že súčasné zdraženie energií, plynu a ďalších komodít je proti tomu letná búrka. Takže premýšľajme, ale hlavne začneme konať, kým je čas.
PANDÉMIA OBEZITY
To, čo sa pred pár rokmi zdalo ako veľká fantázia tvorcov románov sci-fi, je dnes skutočnosťou. Keď človek pred 20 rokmi stretol obézneho človeka, bola to výnimka. To, ako v poslednom období rapídne stúpa počet obéznych ľudí, nie je len ich problém, ale veľmi skoro bude problémom nás všetkých. Obezita so sebou nesie ohrozenie cukrovkou, vysokým krvným tlakom, invaliditu spôsobenú tým, že tí ľudia čoskoro nebudú schopní sami chodiť, rakovinu, cirhózu pečene, psychické problémy... Zvyšujúci počet ľudí, ktorí vďaka zdravotným problémom nemôžu pracovať, je len časťou problémov.
Ďalším problémom je, že títo ľudia nebudú schopní sa o seba plne postarať, teda budú potrebovať ošetrovateľa. Čo nastane, až počet ľudí, ktorí sa o seba nebudú schopní postarať, prevýši počet tých, ktorí sa o nich postarať budú môcť? Roboti asi všetko neobslúžia! Ponúka sa, že všetku manuálnu prácu budú robiť roboti, ale aj tie musia niekto obsluhovať. A kto bude plniť štátnu kasu? Roboti plat nedostávajú, tým pádom sú oslobodení od daní a platenia sociálneho a zdravotného poistenia.
Ako je vidieť, pekne sa tie problémy na seba nabaľujú. Príde vám to príliš apokalyptické? Pokiaľ sa niečo v myslení ľudí nezmení a ľudia sa nezačnú pravidelne hýbať, tak sa to môže stať celkom skoro realitou.