Môže vznikať z rôznych dôvodov
Každý človek je ako indivíduum iný a jeho genetická výbava dáva základ rôznym charakterovým vlastnostiam. Niektoré potom uprednostňuje a podľa toho sa správa. Je známe, že prežité negatívne udalosti môžu viesť k väčšiemu následnému strachu, než aký bol predtým. Väčšinou ide o reakciu na danú situáciu u osoby zúčastnenej alebo niekoho z blízkeho okolia. Napríklad v situácii, keď pretekár dlho viedol, ale nakoniec nevyhral. A trénerova reakcia znie: „Ako to, že si nakoniec prehral? To je predsa nepochopiteľné!“ To celé môže mať na športovcov obrovský vplyv. Začne si myslieť, že je to neodpustiteľné. Nabudúce potom môže mať z prehry obrovský strach. Ďalším zdrojom strachu môže byť samotné prostredie, kde sa hodnotí len víťazstvo, nie snaha a výkon, a kde chýba pochvala za podané výkony. Aj pri najvyššom nasadení je totiž vždy možné prehrať.
Tréner nemôže vždy strachu z neúspechu predísť, môže ho však zmierniť svojim prístupom a využitím nasledujúcich rád:
1. Reagujte pozitívne, jasná snaha súťažiaceho je dôležitá.
2. Súťaž dáva možnosť ukázať, čo športovec vie, nie tým, kým je.
3. Udávajte príklady veľkých športovcov, ktorí tiež prekonávali problémy.
4. Zdôrazňujte to dobré. Hovorte „výborne“ namiesto „bolo to bez chýb“.
5. Pri rozdelení do skupín nikoho nevynechávajte.
6. Nenechajte hrať len dobrých s dobrými a slabších so slabými.
7. Výsledky nečítajte nahlas. Nesmie byť jasné, kto je najlepší a kto najhorší.
8. Nájdite niečo dobré na tom, kto vyhral, aj na tom, kto prehral.
9. Posudzujte chyby ako možnosti k tomu sa niečo naučiť.
10. Opýtajte sa zverenca po chybe alebo po prehre, čo si on sám myslí, že mal urobiť lepšie. Pochváľte ho, keď to bude vedieť. Ak to vedieť nebude, dajte mu sami príklad.
11. Po súťaži neklaďte zverencovi ako prvú otázku: „Vyhral si?“ Spýtajte sa, či sa mu hralo dobre a či ho to tešilo.
12. Trestajte čo najmenej. Trest zvyšuje strach z prehry a ten je najväčším nepriateľom (nielen) športovcov.
Všetko, na čo človek myslí, má vplyv na jeho správanie
To môže byť potenciálne aj negatívne. Myšlienky ovplyvňujú naše pocity a správanie. Musíme ich byť schopní pomenovať, pochopiť ich možné dôsledky a následne aj trénovať ich zvládnutie. Ako športovci sme za svoje myšlienky zodpovední a je dôležité si uvedomiť, že len my samotní ich môžeme zmeniť. Súboje proti známym súperom sú pre veľa športovcov veľmi ťažké. V niektorých prípadoch ide skutočne o „strašiaka“. Tým je tu súper, s ktorým predtým športovec zažil veľa prehier, a to v ňom vyvoláva strach. Prečo majú tieto emócie taký vplyv? Rozhodujúci je tu spôsob myslenia. Udalosť sama o sebe neurčuje, aký dobrý alebo zlý športovcov výkon bude. Sú to len myšlienky jeho samotného, správanie a prístup, ktoré majú na výsledok rozhodujúci vplyv. Pomenovanie vlastných myšlienok v určitých situáciách nám môže pomôcť odhaliť automatizmy a taktiež nás naučiť spôsob, ako s nimi zaobchádzať. Je samozrejmé, že určité myšlienky sú logické a nedá sa im úplne vyhnúť, je však dobré si uvedomiť, že nám nepomáhajú a negatívne ovplyvňujú náš výkon. Môžeme sa ich však pokúsiť nahradiť alternatívnym myslením a tým pozitívne ovplyvniť náš výkon. Automatizmus myšlienok je potrebné trénovať.