Tejping je jednou z veľmi cenených a používaných foriem prevencie
A to ako medzi vrcholovými, tak rekreačnými bežcami. Napriek vyššie uvedenému však pretrváva u väčšiny bežcov a bežkýň skôr laický pohľad na to, ako a kedy čo tejpovať. Uvoľnený (pružný) členok je z hľadiska behu veľmi významným faktorom, ovplyvňujúcim, ako bude bežec schopný rýchlo bežať. Celá technika behu spočíva v pružnosti členku. Zároveň príliš uvoľnený členok so sebou prináša riziko asi najčastejšieho bežeckého zranenia, ktorým je výron členku. V prípade uvoľneného členku ide o to, že členok musíme mať pružný, aby bol schopný rýchlo reagovať na nerovnosti povrchu, zmeny smeru, nevhodný došľap a zároveň bol dostatočne pevný v tom, aby nevhodný došľap či rýchla zmena smeru neznamenali vyhodenie členka. Jedným z nástrojov posilnenia a uvoľnenia členku je bežecká abeceda, rolovanie na rolleroch a tejping. Vo všetkých troch prípadoch sa jedná o aktívny proces, aj keď sa môže niekomu zdať, že pri tejpingu je to skôr proces pasívny, ale to je omyl. Je formou aktívneho posilňovania, v jeho prípade však veľmi záleží na jeho prevedení.
Úrazy členku patria k najčastejším bežeckým zraneniam
Aj keď sa jedná o veľmi časté postihnutia, nevenujú im bežci a bežkyne často dostatočnú pozornosť. Možno to vyplýva aj z tej početnosti, lebo čím častejšie sa niečo v živote človeka vyskytuje, tým viac sa na to potom človek pozerá ako na niečo bežné, čo nie je nutné brať až tak vážne. Zranenia členka, ak im nie je venovaná potrebná pozornosť, dosť často môžu znamenať koniec bežeckej kariéry alebo športovej kariéry vôbec.
Natiahnutie väzov členka
Najčastejšou diagnózou úrazu členku je podvrtnutie. Dochádza k nemu nadmerným pohybom mimo os, čím vznikne tzv. natiahnutie väzov. To je možné považovať za prvý stupeň, kedy ešte nie je porušená vonkajšia štruktúra ani pevnosť väzu, ale dochádza k drobným trhlinkám, ktoré sa zahoja jazvou. Príznaky natiahnutia väzov členka sú opuch a bolestivosť vonkajšej strany členka, ktoré limitujú jeho pohyblivosť. Pri liečbe je nutné čo najskôr ukončiť beh alebo športovú činnosť, pri ktorej k natiahnutiu väzov došlo. Použiť ľad na postihnutý kĺb, priložiť elastickú bandáž a umiestniť nohu do zvýšenej polohy. Od druhého dňa mazať kostihojovou masťou. Zaťažovať je možné pri fixácii elastickým ovínadlom alebo pevnejším typom bandáže od 4. dňa, resp. po opadnutí opuchu.
Čiastočné pretrhnutie väzov členka
Za druhý stupeň poškodenia členku sa považuje ich čiastočné pretrhnutie, kedy je štruktúra väzu narušená, ale väz nie je ešte úplne pretrhnutý. Postihnutý pri došľape pocíti (a dosť často aj počuje) prasknutie. Pri tomto stupni dochádza aj k poškodeniu kĺbového puzdra, ktoré je pretkané cievami. Nastáva veľká bolestivosť v oblasti vonkajšieho členku a v mieste pred ním, vznik pomerne silného a veľmi rýchleho opuchu v mieste poškodenia a častý býva aj krvný výron (hematóm), teda modrina. Toto znamenie je dôležité pre rozlíšenie, či máte väzy v členku „len“ natiahnuté, či už natrhnuté. Ak si väzy v členku natrhnete, najskôr vám ani nenapadne bežať ďalej. A keby náhodou áno, tak na to rýchlo zabudnite. Akonáhle sa dostanete domov, členok dajte do ľadu a stiahnite elastickou bandážou. Každopádne je nutné čo najskôr si dôjsť na odborné vyšetrenie, rozhodne si nemyslite, že to prejde. Po zložení sadry počítajte ešte ďalších pár týždňov s rehabilitáciou a pomalým zaťažovaním, takže ak si natrhnutie väzov členka privodíte, tak vedzte, že do formy sa vrátite najskôr za pol roka. Je to kruté, ale je lepšie si naliať čistého vína hneď, než premýšľať, že by to možno šlo nejako urýchliť.
Úplné pretrhnutie väzov členka
Je najhorším prípadom poškodenia členku. Pri ňom dôjde už k porušeniu stability kĺbu, dochádza k výraznému poškodeniu kĺbového puzdra aj k poškodeniu chrupaviek. Príznaky sú v tomto prípade rovnaké ako pri čiastočnom pretrhnutí väzov členka, len na prvý pohľad ďaleko masívnejšie. Bežec či bežkyne by sa mali správať rovnako ako v prípade natrhnutia väzov členka. Čo je dôležité si uvedomiť však je, že väzy by mali byť zošité do 24 hodín od ich pretrhnutia a následne fixované. Ak nie je úraz zoperovaný, je nutné upokojenie sadrovým obväzom. Táto fixácia pod koleno by mala trvať 6 týždňov. Neskôr sa potom pristupuje k postupnému zaťažovaniu s tejpom. Pri bolestiach či opuchu po zložení sadry je vhodné používať masti či gély.
Chronické poškodenie členka
Pri neliečenom pretrhnutí väzov dochádza k uvoľneniu postihnutých tkanív, k ich nedostatočnému vyživovaniu a následnému prechodu do chronického štádia. V ňom je potom členok veľmi nestabilný a vždy stačí málo, aby sa „vyhodil“ - jednoducho ho nemá čo držať. Príznaky chronického poškodenia členku sú nestabilita, pomerne veľká bolestivosť a celková neistota pohybu. Zvyšuje sa opotrebovanosť chrupaviek nasledovaná tvorbou výrastkov a obrúsením chrupavky (artrózou). Vyústenie všetkých týchto zmien sa prejaví v konečnom dôsledku výraznou bolestivosťou ťažko ovplyvniteľnou liekmi. Ak je nutné znehybnenie sadrou, dochádza k vychudnutiu svalov (platí pre všetky prípady, kedy je použitá na fixáciu sadra) postihnutej dolnej končatiny. Je preto potrebné v tomto období využívať tzv. izometrické posilňovanie svalov, ktoré sú v dôsledku imobilizácie v nečinnosti. Ide o zapínanie svalov lýtka s výdržou 10 - 15 sekúnd. Ďalej je nutné preťahovanie a napínanie stehenných a chrbtových svalov, ktoré v čase, keď bežec nemôže behať, tiež ochabujú, čím ho potom limitujú v ostatných činnostiach. Na preťahovanie a napínanie všetkých svalov sú vhodné, a to nielen v čase rehabilitácie vyššie uvedených typov úrazov, ale všeobecne aj ako prevencia v čase, keď sú bežec či bežkyne zdraví a v plnej forme, rollery. Návrat k behaniu vám umožní aj iná pomôcka, a tou sú bežecké palice. Toto bolo pôvodne vymyslené práve pre situácie, kedy nemôžete poriadne chodiť, nieto ešte behať, aby ste bolo možné preniesť váhu, ktorou sú zaťažované dolné končatiny, aspoň čiastočne na končatiny horné.