Zvieranie hrudníka, či nepríjemná úzkosť nie sú v športe ničím neobvyklým
Jedná sa o panické ataky, čo sú ohraničené epizódy intenzívnej úzkosti, ktoré sú sprevádzané telesnými a psychickými príznakmi. Takmer štvrtina ľudí zažije počas života aspoň jeden panický záchvat. Odborná ani populárna literatúra na Slovensku sa týmto fenoménom v športe doteraz príliš nezaoberala. S určitou formou panických atakov však bojujú mladí aj dospelí športovci, jednotlivci na amatérskej úrovni, ale aj reprezentanti štartujúci na MS alebo OH. Panické záchvaty sa obvykle objavia náhle a nečakane. Majú rýchly nástup a v priebehu ataku sa môžu pridávať ďalšie príznaky. K psychickým príznakom patrí napr. silná úzkosť a strach, psychická nepohoda, strata kontroly, obava o svoje zdravie a život. Telesné príznaky môžu zahŕňať zvieranie a bolesť v hrudnej oblasti, búšenie srdca, zmeny v dýchaní, problém dostatočne sa nadýchnuť, zvieranie v krku, triaška, návaly tepla, slabosť v rukách a nohách atď. Príznaky sú veľmi individuálne, závisia od situácie aj subjektívneho prežívania jednotlivca. U niekoho môžu prevládať telesné zmeny, u iného sú tieto minimálne a dominujú psychické príznaky paniky. Panické ataky sú zväčša časovo ohraničené, priemerne trvajú 10-20 minút, záleží však aj od individuálnej situácie. Ak sa športovec stretne s podobným atakom, väčšinou nevie, čo sa presne udialo a aké sú príčiny. Po druhom, treťom a ďalšom opakovaní si obvykle uvedomí, že tu je nejaký problém. Keďže sa pravdepodobne s ničím podobným nestretol, nebýva preňho zvládanie podobných atakov jednoduché. Stáva sa, že tieto ataky mu nedovolia sa zúčastniť súťaže, alebo musí odísť z tréningu a počkať, kým atak odznie. V prípade opakovania záchvatov to ovplyvňuje výkonnosť športovca a samozrejme aj jeho psychickú pohodu a radosť zo športu. Plavec, ktorého postihovali panické epizódy počas súťaže, musel prerušovať plávanie počas súťažnej disciplíny. Niekedy bol nútený doplávať k brehu a vyliezť z bazéna.
Čo robiť, keď vidíme človeka, ktorého postihol panický záchvat?
V prvom rade zostaňte vy sami pokojní a vyrovnaní. Dôležité je pokúsiť sa upokojiť aj športovca. V niektorých situáciách to môže byť náročné, pretože atakom postihnutá osoba je zaplavená psychickými a fyzickými príznakmi a obavami. V dôsledku problému s dýchaním sa jej aj ťažšie komunikuje. Na prvotné upokojenie vie pomôcť napr. veta: „Budeš OK, za pár minút to bude v poriadku.“. Vhodným riešením býva aj riadené dýchanie. Športovcovi v krátkosti vysvetlite, že spomalenie dýchania mu pomôže upokojiť sa. Prikážte mu spomaliť dych, môžete ho sami viesť vlastným dychom. Vystupujte pokojne, na druhej strane však pevne a sebaisto. Môžete aj direktívne povedať: „Teraz budeme dýchať spolu!“. Dýchanie má byť pomalšie s krátkym cca 2 sekundovým zadržaním dychu na konci. Následne sa môže urobiť aj nejaká forma relaxácie. Ak neovládate žiadnu relaxačnú metódu, pomôžte športovcovi nájsť si nejaké pokojné miesto, kde sa bude cítiť bezpečne a kde môže pokračovať v ďalšej normalizácii stavu. Je dobré s ním komunikovať pokojne a postupne odvádzať jeho pozornosť od príznakov. Ak je stav vážny a máte obavy o jeho zdravie, samozrejme, zavolajte záchranku. Pokojná komunikácia je základom pomoci pri panickom ataku.