Pri pohybe sa v tele vyplavujú endorfíny. Sú to látky svojou štruktúrou i účinkami podobné heroínu a morfínu.
V endorfínoch to nie je
Často sa hovorí, že práve endorfíny vyvolávajú pri behu dobrú náladu a stavy blaženosti. V skutočnosti má však táto hypotéza len veľmi malú vedeckú oporu. Je síce pravda, že po usilovnom aeróbnom cvičení sa v krvi zvyšuje hladina beta-endorfínov.
Tie však neprestupujú krvno-mozgovou bariérou a do mozgu, kde by mohli ovplyvňovať našu náladu, sa pravdepodobne vôbec nedostanú. Ich vplyv je teda značne nejasný - aj pre to, lebo štúdie, ktoré sa touto témou zaoberali, sa robili iba na zvieratách.
Na ľuďoch nie. Endorfíny majú skrátka v tele inú úlohu než spôsobovať eufóriu. Vyplavujú sa síce ako reakcia na záťaž, ale ich hlavným účinkom je znížiť prah bolesti. Ak teda vydržíte bežať dostatočne dlho a intenzívne, budete postupne oveľa menej vnímať bolesť v pracujúcich svaloch. Žiaľ, väčšina začiatočníkov sa do takého stavu vôbec nedostane – pri veľkej záťaži totiž u nich únava a bolesť nastúpia skôr, než sa endorfíny stihnú uvoľniť.
Runner‘s high
Bežci, ktorí dokážu v pohode a bez väčšieho úsilia odbehnúť viac než 10 kilometrov, sa môžu dostať do zvláštneho euforického stavu - hovorí sa mu Runner‘s high. Jeho presné príčiny nie sú známe, ale pravdepodobne ide o kombináciu fyziologických a psychologických vplyvov. Stav Runner‘s high zvyčajne bežci opisujú nasledovne - zrazu začnú mať pri behu pocit zvláštnej ľahkosti a zdá sa im, že by mohli bežať nekonečne dlho.
Majú zostrené vnímanie okolia i pocitov z vlastného tela, nepociťujú žiadnu bolesť ani iné nepríjemné podnety. Naopak, cítia rozjarenosť, radosť či dokonca pocit oslobodenia a splynutia s okolitým svetom a prírodou. Veľa bežcov sa zhoduje aj na okolnostiach, pri ktorých tento stav najčastejšie dosiahli.
Zvyčajne bežali v miestach, kde bolo aspoň relatívne ticho a pokoj, a to skôr v chladnejšom počasí s nízkou vlhkosťou vzduchu. Stav Runner‘s high zvyčajne nastupoval po desiatich kilometroch behu, pri ktorom si nijako špeciálne nestrážili tempo.
Bolesť prehluší problémy
Najdôležitejšou príčinou toho, že vás beh zbavuje stresu, je však psychické odreagovanie sa. Športujúci človek väčšinou myslí na to, čo práve robí. Alebo na to, ako ho bolia nohy a lapá po dychu. Prestáva sa zaoberať stresujúcimi okolnosťami bežného života. Pozitívne účinky umocňuje aj dobrý pocit z toho, že robíme niečo zdravé a všeobecne uznávané či obdivované. Každé, hoci len drobné pozdvihnutie sebavedomia, má na celkový psychický stav zázračné účinky. Euforické pocity pravdepodobne pramenia práve z neho.
Niektorí ľudia naopak pri behu často vymyslia riešenie svojich problémov, alebo si uvedomia, že sa neriešiteľnými problémami skrátka nechcú a nebudú trápiť. To, že sa dostanú von, preč zo svojho zvyčajného prostredia, im totiž pomôže získať od problémov odstup či úplne iný pohľad na ne.
Niekomu pomáha už len to, že si pohovorí s bežeckým partnerom. Ak idete behať a cítite sa v strese, buďte opatrní. Stres totiž zvyšuje svalové napätie, zhoršuje koordináciu, otupuje pozornosť, a teda zvyšuje riziko úrazov. Vtedy si radšej vyberte nenáročnú trať.
Behom proti úzkosti a depresii
- Beh, podobne ako väčšina aeróbnych aktivít, má vedecky overený pozitívny vplyv na úzkostné a depresívne stavy. Polhodinové prebehnutie vás až na 24 hodín zbaví pocitov úzkosti (keď vás napríklad prenasledujú obavy z budúceho nešťastia, cítite sa na pokraji síl, nemôžete sa sústrediť, uvoľniť, točí sa vám hlava, búši srdce, ťažko sa vám dýcha).
- Po dobehnutí sa zníži svalové napätie spôsobené stresom.
- Pravidelné, najlepšie každodenné behanie je dokonca súčasťou terapie pri depresiách. Stačí 30 minút vo voľnejšom tempe.
- Malé upozornenie – ak sa cítite pod psa, veľmi intenzívny beh vám nepomôže. Po veľkej záťaži je naopak normálne, že sa depresívne príznaky trochu zhoršia. Budete skrátka unavení.