StoryEditor

Masové behy nie sú len o behu

22.08.2021, 15:37
Už dlhé roky platí, že masové bežecké podujatia nie sú len o behu, ale stávajú sa súčasťou biznisu nazývaného cestovný ruch. V predkoronových časoch boli veľké maratóny v svetových metropolách spravidla celotýždňovou udalosťou, ktorú si vychutnali nielen bežci, ale aj ich rodinní príslušníci. V meste spravidla strávili niekoľko dní, okrem bežeckej trate spoznali aj historické, kulinárske či prírodné skvosty daného regiónu. O prínosoch behu pre rozvoj mesta, či celého regiónu sme sa s istou mierou covidovej nostalgie porozprávali s riaditeľom ČSOB Bratislava Marathonu Jozefom Pukalovičom

Viete odhadnúť, koľko ľudí navštívilo Bratislavu počas maratónskeho víkend v čase jeho najväčšej slávy?

Tú verím, že ešte zažije J. Každopádne je to turisticky veľmi atraktívna akcia, z pravidelných športových akcií určite najväčšia v Bratislave. Keď zrátame počet zahraničných a mimobratislavských účastníkov a pripočítame k nim ich rodinných príslušníkov alebo kamarátov, ktorí ich prišli povzbudiť, tak sa dostaneme na číslo približne 11.000- 14.000 turistov.

 Koľko z nich bolo priamo bežcov a koľko rodinných príslušníkov?

Napríklad v roku 2019 sme mali na štarte 1543 zahraničných bežcov a 3220 mimobratislavských účastníkov, čo je spolu 4763 bežcov. Každý z nich prichádza minimálne s jedným, keď nie s dvomi ďalšími, takže minimálne počet okolo 6000-7000 tvorili rodinní príslušníci a kamaráti účastníkov.

 Z akých krajín?

Z celého sveta, mali sme účastníkov z 53 krajín celého sveta. Každoročne máme aj niektorých ozaj exotických, napríklad na 5. ročníku sme mali bežca až z Nového Zélandu, ktorý si vybral Bratislavu ako jedno z miest na svoj celosvetový bežecký projekt. Najviac ich prichádza z okolitých krajín najmä z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie, ale mávame aj autobusové zájazdy a väčšie skupiny z Talianska, Slovinska, či Chorvátska.

 Dá sa kvantifikovať akú sumu peňazí minuli bežci a ich sprievod na ubytovanie, stravu, dopravu a iné služby v hlavnom meste?

Priemerne minie zahraničný účastník v súvislosti s účasťou na podujatí zhruba 190 Eur. Spí tu minimálne 2 noci , k tomu treba pripočítať celodennú stravu, vždy si kúpy nejakú drobnosť, niečo minie na dopravu či návštevu pamiatok a vždy sa po behu treba aspoň drobnosťou odmeniť J. Keď to všetko spočítame a prirátame k tomu aspoň čiastočné výdavky bratislavských bežcov (40,-Eur na bežca), tak sa dostaneme k číslu zhruba 1.600.000,-Eur (ekonomický stimul), ktoré podujatie vytvorí len počas samotného predĺženého víkendu. Približne 233.000,- Eur z toho ide späť do mestského alebo štátneho rozpočtu vo forme daní.

Vníma aj samotné mesto a jeho vedenie situáciu rovnako, teda že ide aj o veľkú propagáciu našej krajiny? Existuje nejaká štúdia, ktorá by to kvantifikovala?

 Bohužiaľ neviem o žiadnej takejto štúdii v rámci Slovenska, avšak mám vedomosť o tom, že v minulosti KPMG niečo podobné vytvorilo. Nebolo to úplne zamerané na športové eventy. Aktuálne pripravuje jednu štúdiu Slovenský olympijský a športový výbor aj v spolupráci s PWC. Samosprávy na Slovensku určite zatiaľ až na pár výnimiek nedocenili význam športových eventov z pohľadu prezentácie mesta a ekonomických stimulov. Ale pomaly sa situácia mení, v Bratislave s primátorom Matúšom Vallom a ľuďmi z jeho tímu o tom neustále diskutujeme, tak verím, že do budúcna bude situácia lepšia. Stále platí, že podujatia nesú zo sebou aj primárne očakávania pomoci a podpory zo strany samosprávy, to sa im ale vždy niekoľko násobne vráti. Vo svete nie je nezvyčajné, že mestá sa doslova „bijú“ o niektoré eventy, u nás o tom môžeme zatiaľ len snívať. Typickým príkladom sú napríklad preteky svetového pohára v lyžovaní, v minulosti to bol z bežeckých projektov napríklad Wings for Life World Run v jeho klasickej podobe, kedy bola vôbec česť pre krajinu, že sa ocitla na svetovom zozname destinácií kde sa bežalo.

 V čom Vy osobne vidíte prínos takéhoto podujatia pre mesto a prípadne celú krajinu?

Máme všeobecnú rovinu a tou je podpora zdravia a zdravého životného štýlu. Verím, že aj po situácii akú už rok zažívame to už ozaj nikto nebude považovať za nejaké „klišé“. Potom je to samotná prezentácia mesta, destinácie, krajiny, ktorú si za normálnych okolnosti daná lokalita musí platiť extra, takto to má ako súčasť balíka propagácie podujatia od organizátora. S tým súvisí podpora turizmu, kde opäť častokrát organizátor u nás supluje turistické agentúry a láka návštevníkov do regiónov. Bežci čo sa týka príjmovej stránky patria poväčšine k strednej a strednej vyššej triede, to znamená, že akcia aj rozprúdi ekonomiku danej lokality a to nielen cez ubytovanie, ale aj stravu, nákup oblečenia a športových doplnkov, suvenírov, návštevu turistických atrakcií, či samotnú doprava na akciu a domov z nej. To všetko prinesie ekonomický stimul nielen pre priamych predajcov, ale vo forme daní aj pre samosprávu (daň z ubytovania) či štát (spotrebné dane).

Koľko ľudí zabezpečuje hladký priebeh takéhoto podujatia?

Vo finále zhruba 500-600, počty sa menia, ale na maratónsky víkend nám pomáha zhruba takýto počet ľudí.

Aký je rozpočet veľkého maratónu na Slovensku?

Je to neustály vývoj ale pohybujeme sa niekde na úrovni 450.000- 500.000 eur

Akú časť rozpočtu tvorí príjem zo vstupného a koľko partnerstvá so sponzormi a mestom?

Vstupné čiže u nás štartovné je u nás zhruba 40%, 60% tvoria sponzorské príspevky. Ale aj to sa stále vyvíja, predpokladám, že v období po „korone“ podiel štartovného vs sponzorské peniaze bude narastať.

Je príprava takého podujatia celoročný full time job pre vašich ľudí?

Viacmenej áno. Podujatie pripravujeme samozrejme v rôznej intenzite, ale dá sa povedať, že zhruba 6-7 mesiacov je to pre minimálne 5-6 ľudí full time job.

Máte odhad ako sa pohybujú rozpočty najväčších svetových maratónov, povedzme NY Maraton, či Bostonský maratón?

To si netrúfam odhadnúť, určite sú to cifry pohybujúce sa v miliónoch dolárov. Na druhej strane aj náklady sa pohybujú v miliónoch, takže by bolo veľmi zavádzajúce pozerať sa len na príjmovú stránku organizácie podujatia, čo bohužiaľ mnohým nedochádza. Vidia príjmy, ale nechcú vidieť alebo netušia o nákladoch. Nehovoriac o tom, že aktuálna situácia s presunmi, rušeniami podujatí a následnými refundáciami štartovného zamávala riadne s každým organizátorom a je možné, že to niektoré podujatia už nevráti na mapu, resp. vrátia sa organizačne o niekoľko rokov dozadu.

Kto je Jozef Pukalovič?

Vyštudovaný právnik a bývalý profesionálny futbalista, športový nadšenec a aktuálne tzv. “Hobby” bežec v pravom slova zmysle. Šéf organizačného teamu najväčšieho bežeckého podujatia organizovaného na Slovensku, ČSOB Bratislava marathon. Spolumajiteľ športovo-cateringovej agentúry organizujúcej množstvo hlavne bežeckých a zážitkových podujatí pre širokú verejnosť a deti. 

01 - Modified: 2024-11-22 12:12:30 - Feat.: - Title: Nový viceprezident SAZ Matej Tóth si uvedomuje, čo všetko ho čaká a je pripravený na konštruktívnu spoluprácu 02 - Modified: 2024-11-18 07:42:19 - Feat.: - Title: Rodičia sa často vidia vo svojich deťoch 03 - Modified: 2024-11-18 07:35:38 - Feat.: - Title: Valné zhromaždenie SAZ dalo znova dôveru Petrovi Korčokovi, novým viceprezidentom Matej Tóth 04 - Modified: 2024-11-15 07:25:43 - Feat.: - Title: Desať minút je ten správny čas na zahriatie 05 - Modified: 2024-11-15 07:20:19 - Feat.: - Title: Vláknina vám môže pomôcť schudnúť
menuLevel = 2, menuRoute = rungo/behy, menuAlias = behy, menuRouteLevel0 = rungo, homepage = false
24. november 2024 14:12