Cieľ vyhrať už potom neslúži ako zdroj energie, ale často sa stane závažím na nohe
Je preto potrebné si vytýčiť iné ciele. Stanoviť si, ako vrchol hory dosiahneme a vztýčime vlajku (teda dosiahnutie víťazného cieľa). Ide o samotnú cestu tam. A po tejto ceste na vrchol stojí mnoho malých vlajočiek, ktoré vyznačujú cestu. Porovnajme to teraz s cestou v horách, ktorá je veľmi kľukatá. Tieto malé vlajočky môžeme porovnať s výkonnostnými cieľmi a spôsobom ich dosiahnutia; sú starostlivo zasadené a určujú optimálnu cestu, ktorou možno vyliezť na vrchol. Čo je potrebné na to, aby sme vrchol dosiahli? Ktorú cestu si zvolíme? Môžeme túžiť po tom stať sa víťazom, ale čo predstavujú tie prvé kroky (podmienky na dosiahnutie), ktoré musíme urobiť, aby sme dosiahli cieľ?
Samozrejme záleží na športe, ktorý prevádzkujeme
Môže to byť zlepšenie ohybnosti, sily, práca nôh, techniky atď. Výhodou „vyznačenej cesty“ je aj fakt, že môžeme občas spadnúť o kus späť. Spadneme tak len o malý kúsok. Pokiaľ zvolíme veľmi strmú cestu, teda iba s cieľom vrcholu, šanca spadnúť je príliš veľká a môže sa stať, že zostaneme ležať úplne dole. Dobré je zvoliť postupné ciele. S nimi môžeme pri každom tréningu a počas každého závodu pocítiť úspech a nazbierať potrebnú sebadôveru. Ak zvolíme správny postup, môžeme zažiť úspech pri každom tréningu a na každých pretekoch. Dosiahnutie konečného cieľa ide teda najlepšie pomocou rôznych medzistaníc. Ich dosiahnutie sa postará o pocit úspechu. Sme potom schopní urobiť niečo, čo sme predtým nedokázali. Náš pocit dôvery v novo dosiahnutú schopnosť vzrastie a s tým aj naša dôvera v dosiahnutie konečného cieľa.