Ako to, že niečo nám ide tak ľahko, a niečo neurobíme, ani keby sme sa s tým trápili sto rokov?
Keď s ľuďmi bežím, keď ich učím prirodzenému behu, a ten beh je naozaj prirodzený (týmto spôsobom behajú všetky deti vo chvíli, keď začnú robiť prvé nesmelé krôčiky, týmto spôsobom behajú aj všetky deti prírody - africkí bežci či indiáni), tak sa ma pýtajú: „Kto ťa to učil, učil ťa to niekto?" Popravde odpovedám, že nie. A tu sa vraciame k prirodzenosti, k vrodenosti. Všetci dostávame vo svojej genetickej výbave vlohy k základným zručnostiam, ktoré nám majú pomôcť prežiť. Je len na nás, ako tieto zručnosti počas svojho života používame - prirodzene rozvíjame, až sa stanú našou prirodzenosťou. Natoľko si ich osvojíme, že sa o nich začne hovoriť ako o dare od Boha. Tým chcem len povedať, že každý sa môže naučiť úplne všetkému, čo vie iný človek a môže sa to naučiť úplne dokonale, tak, že sa s tým prestane namáhať a stane sa to jeho prirodzenosťou, stane sa to ním samým, stane sa to tým, čo ho bude charakterizovať. Možno si však ale bude musieť na samom počiatku učení sa novej zručnosti priznať, že to jednoducho nevie, že je úplné drevo, že sa to nikdy nenaučí. Skrátka vzdať sa toho, že mu to pôjde ľahko, že sa to naučí hneď, rovnako ako to vie jeho majster, ktorý na tom pracoval celý svoj život a ani on sa necíti byť v tom, čo robí, ešte úplne dokonalý, vždy na sebe nachádza chyby, ktoré je dobré odstrániť.
Bežať pomaly sa dá i veľmi rýchlo, keď to v pohode udýchate
Čo mám robiť, aby som sa zrýchlil/a. Moja odpoveď, ako inak, znela spomaľ! Nasledoval udivený pohľad a ako odpoveď na neho moje ďalšie vysvetlenie: "beháš veľmi rýchlo!" "Ale nebehám", znela odpoveď, "len proste vzápätí čo vybehnem, mám tep na 95% svojho tepového maxima a nech s tým robím čokoľvek, tep neklesne!" Moja odpoveď je opäť rovnaká: "beháš veľmi rýchlo!" A skôr než ma stačí prerušiť, dopĺňam „na začiatku bežíš moc rýchlo. Vybehni na začiatku naozaj pomaly, maximálne tak na 60 - 75% tvojho tepového maxima, bež takto 10 - 15 minút, potom prejdi do tempa, v ktorom teraz vybiehaš a uvidíš, že už nebudeš na 95% TF max, ale len niekde okolo 80 - 85%, a budeš takto môcť bežať pohodlne až do konca a ubehneš hneď aspoň o kilometer viac! "
Filozofia prirodzeného behu je jednoduchá, byť čo najrýchlejší, čo najvytrvalejší (dobehnúť čo najďalej) avšak s čo najmenšou námahou. Teda bežať pomaly, bežať čo najrýchlejšie, na čo najnižšiu pulzovú frekvenciu. Všimli ste si, že všetko, čo vyzerá tak ľahko, je pre mnoho ľudí neprekonateľnou prekážkou? Rovnaké je to s behom, teraz nemyslím s behom ako takým, v zmysle prekonať odpor k behu ako spôsobu premiestňovanie sa z miesta na miesto, spôsobu znižovanie váhy, zlepšovanie fyzickej kondície, spôsobu merania sa s ostatnými, ale štýl behu - prirodzený beh.