Neboli pre mňa problém pri mojom minuloročnom šplhaní sa na Everest, neboli pre mňa problémom, keď sme išli s Vaškom Junom na kolobežkách najskôr z Ašu do Prahy alebo z Hodonína do Ašu. Všetko je to o tréningu. Treba sa naučiť pri ultravýkonoch telo bežať, a to doslova, na laktát. Problém u mňa začal vo chvíli, keď som si v tri mesiace pred akciou pri zakopnutí a následnom páde masívne natrhol stehenný sval a nemohol prakticky tri mesiace poriadne trénovať. Pravda, sval som vyliečil, ale tie tri mesiace stačili na to, aby moja fyzická kondícia spadla natoľko, že sa moje telo, môj metabolický systém, odnaučil počas výkonu využívať ako jeden zo zdrojov energie laktát.
Energetická výkonnosť bežca
Je to schopnosť anaeróbneho a aeróbneho energetického systému využiť energetický potenciál bežcovho tela uloženého vo svaloch, v pečeni a v každej bunke. Postupne, ako sa zvyšuje fyzická kondícia, je telo schopné lepšie premieňať energiu uskladnenú vo forme glykogénu a tukov na ATP, a ten potom efektívne využiť vo vnútri buniek. Na začiatku behu telo ide fakticky v anaeróbnom pásme do doby, než ho dostatočne nasýtime kyslíkom. Preto je tak dôležité spočiatku bežať úplne voľne a zhlboka dýchať. Než telo dostatočne predýchame – prekysličíme, čerpáme energiu z krvného cukru. Jeho zásoby nám však vystačia zhruba na pätnásť minút a v tej chvíli už musí byť naše telo natoľko prekysličené, aby mohli nastúpiť zložitejšie metabolické procesy, ktoré potrebujú na svoje dobré fungovanie dostatočné množstvo kyslíka, aby mohol naskočiť aeróbny systém spaľovania. Aeróbny systém sa spúšťa už pri miernej intenzite pohybu (rozklusaní, rozejití, rozcvičení), kedy nastáva rovnováha medzi prísunom kyslíka a výdajom oxidu uhličitého. Pokiaľ telo po zahriatí ženieme do vyšších obrátok, musí si zabezpečiť prísun energie opäť pomocou anaeróbneho systému. Doba, počas ktorej je však telo schopné čerpať energiu z tohto systému, je časovo obmedzená. Záleží na intenzite, akú bežíme a na stave (množstve) našich energetických zásob (glykogén a tuk).
Prečo sa treba po tréningu vyklusať, vychodiť, uvoľniť aeróbnym cvičením?
Ľahkým aeróbnym cvičením, medzi ktoré možno zaradiť aj vyklusanie či vychodenie po intenzívnejšom tréningu - tréningu, pri ktorom sa naše TF max pohybuje nad 65% - sa stimuluje náš krvný obeh a tým sa kyselina mliečna rýchlejšie odstraňuje zo svalov. Túto fázu tréningu by ste teda nemali, rovnako ako fázu rozcvičenia – rozklusanie, nikdy vynechať. Pri vysokej intenzite behu telo produkuje viac kyseliny mliečnej, než je schopné odbúravať. Jej hladina v krvi potom stúpa. Bod (stupeň zaťaženia), v ktorom hladina kyseliny mliečnej začne prudko stúpať, sa nazýva laktátový (anaeróbny) prah. Vysoko trénovaný človek má laktátový prah na úrovni 80% TF max. Netrénovaný človek má laktátový prah na úrovni 50 - 60% TF max. vysoko trénovaného človeka. Čo to znamená? No znamená to, že správne cieleným a vykonávaným tréningom zvyšujete svoju fyzickú kondíciu, čím učíte vaše telo využívať všetky zdroje energie, ktoré má v daný čas k dispozícii.