Filipa Tůmu môžete poznať z televíznych obrazoviek ako populárneho herca a moderátora, z divadiel ako hosťujúceho operného sólistu, no a onedlho dostane svoju najdôležitejšiu životnú rolu, rolu otca. Tento krát však spovedáme Filipa ako aktívneho športovca, ktorý je opäť ambasádorom celosvetového charitatívneho behu Wings for Life World Run.
Je o vás známe, že nie ste najväčším fanúšikom behu. Prečo je to tak, čo vás na behu odrádza?
„Začnime tým, že s pobehnutím, ako takým, nemám problém. Je pre mňa rozdiel behávať za loptou a je úplne odlišné behávať len tak. Šport ako taký ma vždy ma bavil, hrával som napríklad futbal a tenis, ktorého je beh nevyhnutnou súčasťou. No ide mi o interakciu, ktorú pri ostatných športoch zažívam, o akciu, o gradáciu. Samotný beh je pre mňa akoby príliš fádny. Avšak, aby som nebol len negatívny, beh je veľmi dôležitou súčasťou tréningu pokiaľ sa chcete udržať v dobrej kondícii.“
Snažili ste sa niekedy namotivovať tak, aby ste tú fádnosť, s ktorou sa vám beh spája, prekonali? Dá sa podľa vás beh nejako spríjemniť?
„Áno, beh sa dá skvelo zvládať pokiaľ človek nejde sám a má spoločníka, s ktorým sa môže zhovárať. Ale že by som si zabehol sám s tým, že sa chcem prekonať, tak to sa ešte nestalo. Mám veľmi rád prechádzky, takže si pol hodinu behu vynahrádzam dlhšou chôdzou. Motiváciou by mi mohlo byť objavovanie nových miest, no i sem sa radšej prejdem, ako pobehnem. S mojou partnerkou Nelkou ma ale behanie veľmi bavilo.“
Koľko ste zvykli zabehnúť na takýchto spoločných bežeckých výletoch?
„Zvládali sme priemerne takých 6 kilometrov. Teraz už chvíľu nebehávame, keďže Nelka je tehotná.“
Aj napriek svojej miernej averzii k behu ste minulý rok na Wings for Life World Run zabehli skoro 16 a pol kilometra. Ak takmer vôbec nebehávate, ako je to možné?
„Podľa mňa tak, že telo si pamätá predchádzajúce športové návyky, ktoré malo a podľa toho sa aj vo vypätej situácii chová. Ďalšou vecou ovplyvňujúcou môj výkon pri behu môže byť fakt, že som nikdy nefajčil. Môže to mať aj súvis s mojou kapacitou pľúc ako operného speváka. Pri speve som zvyknutý dýchať hlbšie, a tak mi to aj logicky pomáha pri behaní. A musím sa priznať, že minulý rok mi na pretekoch nezabránilo v lepšom výkone to, že by som nevládal. Cítil som už veľmi nohy, a tak som musel posledné stovky metrov odkráčať.“
Ako vaše telo reagovalo na tento výkon?
„Po Wings for Life World Run mi všetci hovorili, že je šialené, koľko som zabehol, lebo som dlho nič nerobil. No a potom som týždeň ležal bezvládny (smiech). Ale nie, až také problémy som nemal, no nohy som teda pár dní cítil.“
Čo si rád dávate za odmenu?
„Najradšej si dopriavam jednoznačne pokoj. Radi s Nelkou chodievame na prechádzky do prírody alebo niekam, kde sme sami. Častokrát si potom zvykneme sadnúť na kávu. Nemusíme sa ani veľa rozprávať, stačí nám, že sme spolu a užívame si chvíle oddychu, ktorých síce nie je veľa, ale o to viac si ich vážime.“
Je ešte okrem behu nejaký šport, ktorý nepatrí medzi vaše obľúbené?
„Taký už asi nie je. Snažím sa, rovnako ako v osobnom živote, tak aj v športe, robiť len to, čo ma baví. Športov je široké spektrum a voľného času nemám veľa, čiže dosť zvažujem, čomu ho zasvätím. Ja som si veľmi obľúbil golf, hrám ho už takmer 8 rokov. Je to ale dosť časovo náročná záležitosť, takže na iné športy mi už priestor veľmi nezostáva.“
Ako veľmi ste na seba prísny čo sa týka dodržiavania svojich cieľov? Nemyslím tým len v športe.
„Neviem či som prísny, skôr by som povedal, že som húževnatý. Či už ide o šport alebo osobný život. Každý nezdar a neúspech ma dokáže nakopnúť. Nevzdávam sa a idem ďalej. Osobne som toho názoru, že aj keď si človek nesplní, čo si zaumienil, je vždy lepšie, ak za tým ide na maximum. Potom si môžete povedať: spravil som pre to všetko.“
Ako sa udržiavate vo fyzickej kondícii?
„Neviem či som v nejakej kondícii (smiech), ale chodím trikrát do týždňa do posilňovne. Snažím sa byť fit, aj keď teraz som už skôr prešiel do takého seniorského modelu.“
Čo znamená seniorský model?
„V mojom veku sa snažím nepreháňať to s váhami a nejdem do extrémov. Nešportujem až dovtedy, kým mi príde zle a zatočí sa mi hlava, lebo mi klesne cukor. Skôr ide o precvičovanie častí tela strednou váhou. Do posilňovne chodím cvičiť s najlepším kamarátom, takže to skôr beriem ako kamarátske stretnutie. Keď sme ešte poctivo cvičili, tak sme mali aj trénera, no posledného pol roka si chodíme zacvičiť len tak, pre endorfíny. Avšak nevylučujem, že sa k trénerovi a k vyššej výkonnosti vrátime. Vždy je fajn na sebe makať.“
Upravujete si nejako aj svoj jedálniček? Dávate si pozor na to, čo a kedy zjete?
„Nie, nedávam si pozor, a potom to tak aj vyzerá (smiech). Milujem jedlo!“
Máte aj nejaké najobľúbenejšie jedlo, ktoré si skrátka neodpustíte?
„Určite si neodpustím buchty na pare plnené slivkovým lekvárom posypané makom, maslom a cukrom. To je vec, ktorú by som mohol jesť vždy. Mám rád všetky jedlá, či už plnené papriky, francúzske zemiaky, alebo šaláty.“
Ste neustále v jednom švungu, máte toho veľa. Ako si dobíjate baterky v tejto hektickej dobe? Dajte nám pár tipov.
„Mám dve zaručené zbrane proti únave, ktoré na mňa fungujú. Prvou je určite dobrá káva. Je to pre mňa vlastne aj rituál: posadiť sa a dať si kvalitnú kávu, vychutnať si ju a spomaliť, pozrieť sa, čo sa deje vo svete. Tou druhou zbraňou je fakt, že sa snažím byť čo najviac na vzduchu. Keď prídem z divadla domov chodievam sa napríklad prejsť so psom, alebo pokojne aj sám. Mám z toho dobrý pocit, keď si okysličím organizmus a zregenerujem telo. Dá sa povedať, že trávenie času na vzduchu je mojou záľubou aj relaxom zároveň.“
Aký fyzický výkon vás najbližšie čaká?
„Chystám sa na golfový turnaj, svetové finále, do ktorého som postúpil z lokálneho turnaja. Teším sa na zmenu vzduchu, keďže sa koná v Juhoafrickej republike. No a už spomínané charitatívne podujatie Wings for Life World Run, ktoré bude 8. mája v Bratislave. Pozývam každého, či už atlétov alebo nebežcov, ako som ja. Minuloročný víťaz to dotiahol až na takmer 80 kilometrov, takže na chuť si môžu prísť aj ultramaratónci. Je to môj jediný bežecký výkon v roku, tak držte palce, nech mi tá 17-tka vyjde.“