Ak ste precvičili celé telo vrátane pohybov v kĺboch (nezabudnite na členky, nech sú pekne pružné), môžete sa pustiť do bežeckej abecedy a niekoľkých roviniek. Ale pozor – ak tieto veci v tréningu nerobíte, nesnažte sa to dohoniť na poslednú chvíľu. Chytrý nápad nie je ani kopírovanie toho, čo cvičia iní, ak na podobné cviky nie ste zvyknutí. V lepšom prípade sa skôr unavíte, v horšom zraníte. Takisto nebude na škodu ľahký lifting nebo nízky skiping, ale napríklad koleso si radšej poriadne vyskúšajte predtým v tréningu.
Na samotný štart sa trochu upokojte – dôležité je časovo si celú prípravu rozvrhnúť, aby ste nemuseli dobiehať na poslednú chvíľu, alebo naopak zbytočne tvrdnúť. Ak musíte nejaký čas postávať v koridore, hlavne na masových pretekoch, udržujte sa aspoň v základnom pohybe, aby ste nevychladli. Môžete ľahko prešľapovať, pružiť v členkoch, dynamicky sa naťahovať, ale neprežeňte to. Stretla som sa aj s názormi, že pred masovými pretekmi, hlavne maratónmi a polmaratónmi, je rozcvičenie prakticky zbytočné, pretože v koridore zas vychladnete. Pravda, státie i prvé kilometre, v ktorých je v štartovom poli husto, vás trochu zbrzdí. Rozcvičenie pokojne s ľahkou abecedou si ale určite dajte: vaše telo bude oveľa lepšie pripravené na nadchádzajúci boj, svaly budú v rovnováhe a lepšie nahodíte správne pohybové stereotypy behu.
V dňoch pred pretekmi dbajte na pitný režim, optimálnu stravu podľa potrieb pretekov (sacharidy pred dlhšími behmi) a dostatok spánku. Deň pred štartom sa iba rozcvičte, ešte deň predtým si dajte voľno. Preteky skrátka nezačínajú so štartovým výstrelom, ale už o dva dni skôr.
Z plného tréningu alebo vyladiť?
Na preteky sa môžete vyladiť, teda niekoľko dní pred nimi ubrať záťaž, alebo ich absolvovať z plného tréningu. Prvý spôsob využijete vtedy, keď pretekáte po prvýkrát, alebo si chcete zabehnúť nejaký pekný čas, napríklad osobák. Druhý spôsob môžete využiť ako testík alebo i ako tempový tréning.
Môžete tiež obidva spôsoby kombinovať – na štarty, kde vám „o niečo ide“, vyladiť a dať do nich všetko. Na tie menej dôležité ísť z plného tréningu alebo iba s ľahkým znížením záťaže. Tie nemusíte ísť naplno, ale budú sa hodiť na trénovanie tempa, jeho stupňovanie či udržanie, poprípade na nazbieranie niekoľkých bodov do obľúbených pohárových seriálov.
O rozcvičení i následnej regenerácii tu platí ale to isté: rozhodne ich nepodceňte.
Pri rozcvičení určite zoberte do úvahy i počasie. V zime trvá zohriatie dlhšie a pohybový aparát je náchylný na poranenie. Čo sa týka regenerácie – na dobu po ostrých pretekoch si včas objednajte masáž, regeneráciu však nepodceňujte ani po tých pretekoch „na pohodu“, aj v nich zrejme pobežíte rýchlejšie ako v tréningu.
Čo je ešte dôležité
Dobre sa najesť, držať pitný režim a dobre sa na to vyspať. Nechať si dostatok času na presun na štart, aby ste to nemuseli naháňať na poslednú chvíľu. Aj skúsených matadorov občas vyvedie z miery nečakaná obchádzka či búračka na ceste, oneskorenie vlaku, ba dokonca i vlastný omyl – keď si v strese popletiete trasu. Iste, dá sa vybehnúť z auta rovno na štart, ale je to trochu harakiri.