Doping. Pre obrovskú popularitu a nárast horských vytrvalostných behov je odôvodnené tvrdenie, že i tu sa nájdu jednotlivci, ktorí dopujú. Doposiaľ to bolo možné aj preto, že neexistovali antidopingové kontroly. Po prvý raz v histórii horských ultrabehov bol v roku 2015 diskvalifikovaný ekvádorský bežec kvôli dopingu. Umiestnil sa pôvodne na 5. mieste na 160 kilometrovej trase na Ultratraily du Mont Blanc (UTMB) v Chamonix. Dopingová skúška preukázala užitie EPO, látky ktorá stimuluje krvotvorbu a zlepšuje tak prekrvenie a okysličovanie svalstva počas výkonu. Piere Sallet z francúzskeho antidopingového laboratória demonštroval postup ako sa takáto analýza vykonáva. V budúcnosti sa pravdepodobne ani elitní ultrabežci nevyhnú biologickým pasom, ktoré umožnia odhalenie výkyvov zapríčinených užitím nedovolených prostriedkov a tiež testovaniu mimo súťaže. Zmienka bola aj o metamfetmínoch, ktoré sa dnes ale dajú ľahko odhaliť. Zistené bolo ich užívanie u cestných cyklistov. U nás okrem niektorých liekov, kde sú podobné výkon stimulujúce látky, obsahuje metamfetmín známa droga „pervitín“. Diskusia sa krátko dotkla aj zvýhodnenia pretekárov, ktorí tieto lieky môžu užívať na základe medicínskej výnimky.
Jedna prednáške bola venovaná halucináciám, ktoré sa vyskytujú pri dlhotrvajúcej únave, bez spánku najmä v noci. Športovci majú zväčša vidiny neexistujúcich zvierat, alebo postáv. Stáva sa to však len niektorým. Pri diaľkových plavbách sú u jachtárov na mori časté sluchové halucinácie, počujú neexistujúce ľudské volanie v šumení vĺn. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o nepravé halucinácie, alebo častejšie o ilúzie. S touto problematikou sme sa už v RAN-e i my v minulosti zaoberali.
Doktor Onate z americkej univerzity Davis v Kalifornii, sa prednášal o behaní a depresii. Depresia bola v minulosti diagnostikovaná u 12 %, úzkostná porucha u 8 % a alkohol spojený s depresiou u 3 % bežcov. Výskum potvrdil aj z iných štúdií známy blahodarný účinok behu na duševnú pohodu. Behanie má rovnaký liečebný účinok ako lieky – antidepresívna. Na liečbu stredne ťažkej depresie pomáha 30 – 40 minút aeróbneho cvičenia strednej intenzity 5 – 6 razy do týždňa. Uvoľňuje sa pri tom z tukových buniek látka adiponectín, ktorá v mozgu stimuluje vylučovanie serotonínu, dopamínu, endogénnych opioidov, látok ktoré vytvárajú pocit uspokojenia a šťastia. Ako silné motivačné činitele k pravidelnému behaniu spomenul Dr. Onate pocit zdravia, redukciu váhy, zlepšenie nálady a zníženie stresu. Naopak za problémy pri behaní označil prejavy depresie a nedostatočnú pravidelnosť, chýbajúci dohľad nad tréningom.
Julien Girard z Francúzska skúmal dotazníkom medzi bežcami na UTMB, či sa u nich môže jednať o tzv. závislosť od cvičenia. Použil dotazník, ktorý predpokladá, že ak má niekto silnú potrebu cvičiť viac ako 10 hodín do týždňa, môže sa u neho už jednať o závislosť. Hoci medzi duševnými poruchami závislosť od cvičenia neexistuje použil na zisťovanie kritériá pre existujúce závislosti. Primárnu závislosť od cvičenia je potrebné podľa neho odlíšiť od sekundárnej, kde sa jedná o prejav mentálnej anorexie, častejšej u žien. V tom prípade ide o chorobný prejav. Mladé ženy s mentálnou anorexiou cvičia a behajú nadmerne preto, aby schudli, hoci sú už objektívne podvyživené. V jeho dotazníkovom prieskume 12 % bežcov na UTMB 30 – 40 ročných malo niekedy problémy s alkoholom alebo fajčením, 46 % s jedením a kontrolou vlastnej váhy a 12 % bolo bez partnera alebo partnerky. Len 7 % spĺňalo podľa dotazníka diagnózu závislosti od behu. I Dr. Khodaee zisťoval v prieskume u vytrvalostných bežcov možnú súvislosť medzi behaním a takzvanou závislosťou od cvičenia. Jeho súbor tvorili bežci pred 50, resp. 100-kilmetrovým behom The Bear Chase v USA. Ich priemerný vek bol 39 rokov. Skoro dve tretiny tvorili muži a tretinu ženy. Podľa jeho zistení prevažná väčšina nemala prejavy, ktoré by spĺňali niektoré kritériá pre závislosť, ako je narušenie rodinných, či sociálnych vzťahov, strata zamestnania, alebo zlý zdravotný stav kvôli športovaniu. 90 % žilo v trvalom partnerskom vzťahu, pričom až 80 % uvádzalo, že partner(ka) ich v športovaní podporuje. V priemere mali 2 – 3 deti. Len 10 % z vytrvalostných bežcov bolo ´single´, teda bez partnera.Väčšina pracovala a mala trvalý príjem. Štúdia viedla k záverom, že vytrvalostní bežci nemajú depresiu, majú dobré sociálne a rodinné vzťahy a sú zdraví. Nepotvrdil sa predpoklad, že by sa u nich jednalo o takzvanú závislosť od cvičenia, ktorá by mala chorobný charakter. Oba tieto výskumy poukazujú na fakt, že ak porovnáme v nich zistené zdravotné a sociálne problémy u vytrvalostných bežcov s väčšinovou, bežnou populáciou, bežci sú telesne zdravší a tiež po duševnej stránke vyrovnanejší. V diskusii k týmto témam som v Chamonix zdôraznil oveľa závažnejší zdravotný problém tzv. „závislosť od telesnej lenivosti“, ktorá zapríčiňuje radu chorôb a vedie k depresiám. Všeobecne to bolo odbornou medicínskou verejnosťou pozitívne prijaté s pozvaním na prednášanie na budúci kongres, ktorý bude o rok v USA.