Cukor je dobrý, vlastne zlý, teda záleží na tom aký. Zato tuk, o ktorom sme si mysleli, že je najväčšie zlo, vlastne pre naše telo až tak zlý nie je... Určite ste si všimli, že čo sa týka zdravého jedla, objavujú sa v médiách často veľmi divoké titulky ohľadne toho, čo je zdravé, po čom sa chudne a čo vám naopak privodí infarkt.
Smutným faktom zostáva, že viacero takýchto "vedeckých záverov" v skutočnosti vyplýva z relatívne malých štúdií. Nutričná veda musí pri výskume prekonať rad prekážok - nie je jednoduché urobiť dobrý "klinický experiment" dlhodobého stravovania, a tak sa mnoho štúdií obmedzuje na to, že spätne zisťuje, ako sa konzumácia (zistená dotazníkom) prejaví na zdraví jedinca. Potom je ale veľmi ťažké odlíšiť vplyv prostredia, sociálno-ekonomického postavenia a ďalších premenných.
Štúdia PURE (Prospective Urban and rural Epidemiological Study) ale týmito problémami netrpí. Zúčastnilo sa jej vyše 135-tisíc ľudí z 18 krajín po dobu siedmich rokov. Jej závery ohľadne stravovania, publikované vo vedeckom časopise The Lancet (PDF), je teda možné brať vážne.
A čo teda táto veľká štúdia zistila? Nič také prekvapivé. Preto ste o nej pravdepodobne nepočuli. Neponúka totiž žiadne šokujúce titulky typu "po čokoláde sa chudne" alebo "pohár vína nahradí posilňovňu". Jej závery, odvodené štatistickými metódami z pozorovaní naprieč piatimi kontinentami, určite nepočujete prvýkrát:
- zdraví ľudia jedia veľa ovocia, strukovín, semienok, zeleniny a celozrnných potravín
- naopak problematické sú rafinované cukry a sacharidy
- lepšia je zelenina surová ako varená
- podiel tukov na celkovom príjme kalórií by mal byť okolo tridsať percent
Áno, štúdia pochovala mýtus, že za priberaním populácie je vysoký príjem tuku, a ukazuje na vinníka menom cukor. To ale zďaleka nie je novinka, o nebezpečenstve cukru sa hovorí už desiatky rokov. Prekvapenie sa nekoná, a preto sa štúdia, ktorá ako jedna z mála nutričných štúdií má štatistický význam, skoro k nikomu nedostala, zatiaľ čo o tom, že "po čokoláde sa chudne", počula aj vaša babička.Pixabay
Nedostatočné množstvo zeleniny, ktorá je bohatá na výživné látky potrebné pre organizmus, môže mať negatívne dopady na zdravie.
Naše telo nám vysiela rôzne signály o tom, že zeleniny nejeme dostatok, píše taliansky denník Corriere della Sera. Niektoré pokrmy sú bez ohľadu na vôňu smutné na pohľad, pretože im chýba farba.
Zelenina okrem toho, že jedlo oživuje, zaručuje vyváženú výživu so správnym množstvom vitamínov a minerálnych látok. Nedostatok vitamínu C môže vyvolať vznik modrín, krvácanie ďasien a skracovať dobu uzdravovania.
Čo vyvoláva chronickú únavu?
Jeho prísun môžeme zaisťovať konzumáciou paprík, listovej zeleniny, paradajok, brokolice, kapusty či kelu.
Nedostatok kyseliny listovej môže vyvolávať chronickú únavu a anémiu. Preto je dobré dopĺňať vitamín B konzumáciou zeleniny so zelenými listami a s obsahom škrobu, ako sú fazuľa, šošovica a špargľa.
Ak nejeme dostatok zeleniny, chýbajú nám vitamíny, ktoré tieto potraviny dodávajú, a to sa môže negatívne prejaviť na imunitnom systéme. Organizmus tak nedokáže premôcť vírusy.
"Napĺňať chladničku listovou zeleninou je zdravý a prirodzený spôsob, ako bojovať proti infekcii, pretože táto zelenina je vynikajúcim zdrojom vitamínu C, ktorý pomáha telu budovať si obranné reakcie a čeliť voľným radikálom. Skracuje tiež dobu rekonvalescencie," zdôrazňuje dietologička Abby Sauerová. Istá občasná zábudlivosť sa môže objaviť v každom veku, ale postupné slabnutie mozgových funkcií a nižšia výkonnosť mozgu môžu byť príznakom nedostatku výživných látok.
"Luteín, výživná látka, ktorá pomáha zlepšovať schopnosť učenia a pamäť, sa vyskytuje v rôznej listovej zelenine, ale aj v karotke, v brokolici, v kukurici a v paradajkách," upozorňuje Sauerová.
Ak svoju stravu každý týždeň obohatíme o tieto druhy zeleniny, zaistíme mozgu výraznú stimuláciu.
„Málo kalorické“
Výživa môže hrať tiež zásadnú úlohu v schopnosti organizmu reagovať na stres.
Zápal je prirodzenou odpoveďou organizmu na stresové situácie. Je teda vhodné organizmu dodávať potraviny s protizápalovými vlastnosťami, ako je napríklad losos alebo tuniak, ktoré sú bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, a listovú zeleninu a papriky, ktoré obsahujú antioxidanty, polyfenoly a karotenoidy.
Ovocie a zelenina obsahujú vlákninu, ktorá navodzuje pocit sýtosti, takže potom toho zjeme menej. "Väčšina ovocia a zeleniny má tiež nízku kalorickú hodnotu, a to je veľká výhoda, keď chceme zhodiť nejaký ten kilogram," uvádza doktorka Emily Rubinová z univerzitnej nemocnice Thomasa Jeffersona.
