Pre mnoho bežcov môže príliš veľa motivácie a vzrušenia spojené s pocitmi strachu a úzkosti, predovšetkým v spojení s negatívnymi myšlienkami, napätím a telesnými reakciami, ktoré môžu podkopať dobrú formu. Pokračujúce alebo chronicky nadmerné vzrušenie vedie k svalovej bolesti, stratenej plynulosti pohybu (koordinácie) ako aj ku odvráteniu pozornosti od správneho vykonania danej pohybovej štruktúry, čo niekedy môže mať až devastujúce dôsledky.
Na druhej strane, zvýšené psychické vzrušenia, ak je usmernené do správnych rozmerov, napríklad istá nedočkavosť alebo očakávanie dobrého výsledku, má pozitívny vplyv na priebeh nadchádzajúceho športového zápolenia. Pocit hrozby a úzkosti sa zmení na pocit príležitosti a funguje to veľmi dobre. Tento druh pozitívneho psychického nastavenia zvyšuje schopnosť nájsť a udržať koncentráciu a jasnosť v myslení, a to aj ten najnáročnejší cieľ robí cieľom dosiahnuteľným.
Naučiť sa ovládať úroveň vašej motivácie, alebo športového vzrušenia, ak chcete, a nájsť tú optimálnu úroveň, ktorá vás nebrzdí, ale naopak posúva dopredu, môže byť relatívne jednoduchý proces. Medzi metódy, ktoré môžete pri tom skúsiť, patria najmä
- Progresívna relaxácia svalov
- Kontrolované dýchanie
- Meditácia
- Autosugescia
- Samo-hypnóza
Jedna z najlepších ciest ako si osvojiť základy psychoregulácie je vytvorenie alebo zakúpenie vhodného audio nosiča. Ten sa môže využiť na to, aby bol vašim sprievodcom pri relaxačných cvičeniach a môžete ho používať dovtedy, kým nebudete schopní sami prerušiť tok negatívnych myšlienok a pocitov úzkosti, prípadne kým nedokážete prevziať plnú kontrolu nad úrovňou vášho mentálneho a fyziologického vzrušenia.
Schopnosť vytvárania imaginárnej reality
Jedným z najväčších predstaviteľov využívania metódy vytvárania imaginárnej reality bol atlét David Hemery. Využíval ju napríklad v príprave na Olympiádu v Mexico City, ktorá bola v roku 1968 a na ktorej vyhral zlato a vytvoril nový svetový rekord v behu na 400 metrov cez prekážky. Hemery zaznamenával ako každý večer počas obdobia dvoch týždňov pred samotnými pretekmi vyšiel na trať, zakaždým v tom čase, kedy predpokladal aj čas samotných pretekov a predstavoval si, že beží svoj sen za zlatou medailou.
Vo svojej mysli bežal preteky proti všetkým svojim súperom, o ktorých predpokladal, že by sa mohli dostať do finále. Rovnako vo svojej hlave bežal svoje preteky vo všetkých možných ôsmych dráhach. Bol si vedomý toho, že ak chce vyhrať, bude musieť podať výkon na hranici svetového rekordu, takže zakaždým si predstavoval nielen svoje víťazstvo, ale sa vžíval aj pocitov spojených s novým svetovým rekordom.
Niet ani najmenších pochýb, že mentálny tréning na tento spôsob môže byť veľmi účinný, ale vizualizácia sa dá využiť aj mnohými inými spôsobmi. Napríklad, mentálna imaginácia, teda navodzovanie určitej konkrétnej predstavy pohybu či situácie sa dá použiť pri produktívnej relaxácii, pri tréningu špecifických pohybových zručností, pri snahe prekonávať rôzne fóbie, na tréning v podstate čohokoľvek ale aj povedzme v príprave manažérov na riešenie konkrétnych problémov. Mnohí ľudia by vám potvrdili, že neplatí úplne známe porekadlo „tréning robí majstra“, skôr platí „perfektný tréning robí majstra“. Samotný tréning totiž stačiť na dosiahnutie majstrovstva nestačí. Duševná skúška ostrých podmienok vás môže presvedčiť, že ste na správnej ceste.