SKÔR NARODENÍ A INTENZITA (RÝCHLOSŤ, SILA)
Väčšina skôr narodených začne behať, pretože hľadá spôsob, ako zlepšiť svoje zdravie, fyzickú kondíciu, prípadne ako upraviť svoju váhu. Veľa skôr narodených však hľadá v behaní aj spôsob, ako zmeniť svoj život, ktorý doposiaľ spočíval v starosti, ako sa postarať o rodinu. Nech je dôvodom čokoľvek, vo väčšine prípadov to skončí tým, že sa dotyčný chce začať zlepšovať aj vo výkonnosti a tu začína problém. Kým človek behá preto, aby schudol, zlepšil svoje zdravie, aby vyplnil čas, aby prišiel na iné myšlienky, aby si porovnal myšlienky v hlave, tak behá väčšinou na nízkych intenzitách, čo jeho telu a celkovému zdraviu jednoznačne prospieva. Akonáhle začne mať tendenciu zlepšovať svoju fyzickú kondíciu, začne naháňať minúty a sekundy, ak to nerobí neuvážene, môže si spôsobiť problémy pohybového aparátu, začne neúmerne zaťažovať nielen srdce, ale celý kardiovaskulárny systém. To sa môže prejaviť na činnosti srdca, ale aj na tlaku. Preto je veľmi dôležité, aby takýto človek behal a vôbec športoval pod kontrolou lekára. Nie však obvodného, ale športového lekára, aby pravidelne absolvoval záťažový test, pri ktorom mu nielen zmerajú jeho aeróbny prah, laktát, ale tiež urobia EKG pred, pri a po výkone a zmerajú tlak. Keď sa k tomu pridá rozbor krvi, tak je to len dobre.
JE PRE SKÔR NARODENÝCH LEPŠÍ VYTRVALOSTNÝ BEH, ALEBO SKÔR KRATŠIE TRATE?
Z toho, čo som vyššie napísal, jasne vyplýva, že pre starších ľudí je lepšie, keď sa zamerajú na vytrvalostné behy ako na behy, kde sa od nich budú chcieť rýchlostné predpoklady. Osobne nemám nič proti veteránskym závodom na dráhe či na ceste (ME, MS), kde mnoho našich veteránov dosahuje vynikajúce umiestnenie. Zdravé to rozhodne nie je. Pre svoje tvrdenia, že intenzívny beh nie je pre skôr narodených vhodný, mám aj množstvo dôkazov atlétov-veteránov, ktorí boli niekoľko rokov vo svetovej i európskej bežeckej veteránskej špičke a zrazu skolabovali. Jednoducho ich telo povedalo opakovanému preťažovaniu dosť. S radosťou ale môžem povedať, že potom, čo si uvedomili, o čo ide, a rozhodli sa nabudúce behať len pre radosť, prestali sa starať o umiestnenie, beh im prináša naplnenie dokonca väčšie, než keď behali pre čo najlepšie časy. Pokiaľ patríte medzi tých starších a máte ambície sa zlepšovať, snažte sa dosahovať lepšie výsledky skôr väčšou pestrosťou tréningu, zaraďovaním rôznych posilňovacích cvikov s vlastným telom, preťahovaním alebo bežeckou abecedou než vyslovene silovým či rýchlostným tréningom. Pokiaľ pôjdete touto cestou, tak vedzte, že sa zlepšovať budete, a to najmenej 5 rokov od chvíle, kedy sa behaniu začnete venovať.
MÁ SKÔR NARODENÝ ŠANCU NA SKUTOČNÉ ZLEPŠOVANIE VÝKONU ALEBO JE ODKÁZANÝ UŽ LEN NA UDRŽIAVANIE?
Starší bežec, ktorý sa venuje behaniu celý život (ako napríklad ja), sa samozrejme už bude ťažko zlepšovať, dokonca aj udržanie výkonnosti bude predstavovať značný problém. Ale kvôli tomu nemusí na beh zanevrieť, veď na pretekoch súťažia so svojimi rovesníkmi a tí sa vo valnej väčšine (čo sa dosahovaných časov týka) tiež už len „zhoršujú“. Skôr narodený, ktorý začne behať v šesťdesiatich, a mám medzi svojimi zverencami aj takých, sa môže zlepšovať cca do 65 rokov veku. Jeho telo nie je ešte unavené a aj psychicky je stále vo forme, pretože nie je „vypretekaný“ a má teda stále motiváciu. Starší behajúci pre zdravie túto otázku vôbec nerieši, avšak odporúčam kombináciu rôznych pohybových aktivít. Z hľadiska lepšej stimulácie nervovo-svalovej sústavy, kardio systému, kostry i psychiky by mal nielen behať, ale aj plávať, jazdiť na bicykli, venovať sa turistike...
VEK A TRÉNING
Vekové rozpätie účastníkov bežeckých závodov je v istom zmysle absolútne. Dolná hranica je väčšinou 18 rokov a tá horná v podstate neexistuje. Je jasné, že niečo iné bude mať pozitívny efekt u mladších bežcov, a niečo iné potom u tých skôr narodených. Pokiaľ by som to mal bližšie špecifikovať, tak u mladých (vek cca do 35 rokov) je potrebné zaradiť všetky prvky tréningu na podporu vytrvalosti, tempa, rýchlosti, sily, ohybnosti, vrátane regenerácie. Pri kategórii starších (35 – 50 rokov) tieto prvky tiež fungujú, ale najmä rýchlosť už je na ústupe, takže sa treba viac sústrediť na tempovú vytrvalosť, silu a ohybnosť, ak si chceme výkonnosť udržať alebo zlepšovať. Po päťdesiatke je potrebné byť opatrnejší, pokiaľ ide o zaraďovanie vyslovene rýchlostných tréningov. U bežcov a bežkýň nad 50 rokov je to hlavne o tom sa vôbec hýbať, meniť tréningové formy – meniť pohybové aktivity (beh, bicykel, plávanie, inline, cvičenie) a veľa dbať na preťahovanie a crosstraining, skrátka sa viac behaním a športovaním baviť, nebyť toľko zameraný na výsledok. Je prekvapujúce, že táto pestrosť prináša najlepšie výsledky a je zárukou toho, že v každom veku sa môžete zlepšovať.