Niektorí športovci majú prirodzené sklony pozerať sa na seba negatívne
Základná sebadôvera sa môže zväčšiť alebo zmenšiť v priebehu dlhšej doby, nikdy sa ale nezmení zo dňa na deň. V priebehu rokov si základnú sebadôveru vybudujeme, nie je preto tak citlivá na úspechy alebo neúspechy v krátkom alebo v stredne dlhom horizonte. Základné sebavedomie sa silne odvíja od toho, aký obrázok má športovec sám o sebe a ako si sám seba cení. Toto základné sebavedomie vydrží aj niekoľko prehier za sebou. Znamená to, že sa jedinec považuje za takého, aký je, že je nezávisle na situácii alebo na úlohe presvedčený aspoň o jednom z nasledujúcich tvrdení: „Som dobrý taký, aký som.“ „To zvládnem.“ „To sa naučím.“ Okrem toho sú športovci s dobrou základnou sebadôverou schopní ľahko zaobchádzať s kritikou, so sarkazmom či s negatívnym komentárom. A majú schopnosť tieto veci obrátiť vo výzvu, ktorá ich stimuluje. Avšak dobrá základná sebadôvera nie je arogancia. Cítiť presvedčenie o tom, že „sme dobrí“, je niečo iné ako to na verejnosti hlásať ostatným. Pre športovcov je dôležité, že si uvedomuje, že je v niečom naozaj dobrý bez toho, aby pri tom pôsobí arogantne.
Ak robíme niečo často a dobre, tak si veríme
Prežívame situačnú sebadôveru. Jedná sa o to, ako sa cítime v určitom okamihu. Situačná sebadôvera sa môže často meniť. Dobrou správou je fakt, že túto formu sebadôvery je možné sa naučiť kontrolovať a ovplyvňovať. Situačná sebadôvera je závislá na našich skúsenostiach a schopnostiach v rámci danej aktivity. Všeobecne platí, že čím lepšie niečo vieme, tým väčšiu sebadôveru v danej činnosti pociťujeme. Predstavme si teraz, že budeme požiadaní, aby sme zostavili bicykel. Naše skúsenosti budú v tejto oblasti zrejme veľmi malé. Avšak keď nás niekto požiada, aby sme sa prešli na bicykli parkom, zrejme to zvládneme bez väčších ťažkostí. Ide o to, že jazdu na bicykli sme už pravdepodobne niekedy robili, a preto bude naša sebavedomie v tomto ohľade dosť veľké. Neexistuje mnoho ľudí, ktorí keď nasadajú na bicykel, si pomyslia: „Snáď mi to pôjde…“ Sebadôvera je v tomto prípadne optimálna, preto aj samotná jazda prebieha úplne automaticky. Vo chvíli, keď zažijeme v určitej oblasti úspech, nasleduje u nás jasné zvýšenie situačnej sebadôvery. Ak športovec v priebehu sezóny niekoľkokrát za sebou vyhrá, prípadne sa umiestni na dobrom mieste, jeho situačná sebadôvera stúpne. Má totiž úspech v niečom, čo je pre neho dôležité a to ho uisťuje, že je v danom obore dobrý. To mu dodáva sebadôveru. Pokiaľ športovec opakovane prehrá, prípadne sa niekoľkokrát za sebou zle umiestni, jeho seba dôvera klesne a začne o sebe pochybovať. Na situačné sebavedomie môžeme nazerať ako na špecifickejšiu formu sebavedomia, ktorá sa viaže na konkrétne schopnosti, techniky a situácie. Na to, aby športovec naozaj v seba uveril, nesmie zostať skeptický a začať o sebe pochybovať. Aby si naozaj veril, musia obe osoby spojiť do jednej. Musí vedieť, že to zvládne. Z nejakého dôvodu stále pochybuje, na čom musí zapracovať, aby sa mohol stať skutočne úspešným. A k tomu je potrebná odvaha si povedať: „Mám odvahu ísť za svojím cieľom s plným presvedčením, že to dosiahnem.“