Veľkou výhodou športu je jeho výrazne pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa
Dokonca sa hovorí o socializácii športom. Deti sa učia byť v kolektíve, spoznávajú správanie a konanie ostatných členov družstva, často v emocionálne vypätých situáciách, zažívajú chvíle eufórie aj „katastrof“, jednoducho učia sa žiť život. A veľmi cenné pre vývoj detí sú aj ďalšie aspekty, a to že úspech je podmienený prácou, že nejde len o výhru, ale aj o fair play, že cieľom nie je zničiť súpera, ale vidieť v ňom rešpektovaného oponenta a v neposlednom rade aj to, že s výhrou alebo prehrou sa nezrúti svet. To všetko šport deti môže naučiť. Úloha rodičov v športe môže byť na jednu stranu jednoduchá, ale na druhú aj zložitá. Jednoduchá je vtedy, keď rodič svoje dieťa primerane podporuje a umožňuje mu športovať ako dieťaťu. To znamená nadšene, pre radosť, s túžbou po úspechu a ocenení. A zložitá môže byť vtedy, keď rodič vkladá do dieťaťa prehnané ambície (často čím mladšie dieťa, tým väčšie ambície), pretože keď sa rodičova ctižiadostivosť nenapĺňa, viní z toho dieťa. A zvyčajne nielen to, svoj diel viny podľa neho nesú ešte tréneri, rozhodcovia, činovníci klubu, jednoducho všetci, ktorí nechápu, že jeho dieťa je športový génius a už dávno malo mať niekoľko medailí z olympiády.
Obrovský význam vzťahu dieťa - rodič
Pravdepodobnosť toho, že dieťa bude najlepšie na svete, je naozaj malá. A preto by mal rodič podporovať šport detí nie kvôli budúcej kariére alebo preto, aby sa uspokojili jeho ambície, ale preto, ako je šport pre jeho dieťa úžasný a ako veľmi dieťaťu pomáha v rozvoji a výchove. Každý rodič by si mal uvedomiť, že jeho ratolesti sú predovšetkým deti a že šport vnímajú práve touto perspektívou. Ak tak neurobí, jeho svet a svet detí sa stretne. Ak je rodič príliš ambiciózny, existuje reálne nebezpečenstvo, že začne chápať športovanie svojho dieťaťa ako vážnu činnosť, do ktorej investoval čas, svoje vlastné úsilie a často aj pomerne značnú sumu peňazí. A veľmi by si prial, keby sa mu táto investícia vrátila. Lenže deti vnímajú športovanie inak. Jednoducho ako príjemné vyplnenie dňa. Ak rodič neustúpi zo svojho postoja, potom môže dôjsť k tomu, že začne na dieťa tlačiť a do športu ich nútiť. A to má väčšinou negatívny vplyv na motiváciu dieťaťa. Naozaj veľkým problémom sa následne môže stať, keď rodič dieťa do tréningu núti a snaží sa, aby bolo za každú cenu úspešné. To so sebou často nesie veľké množstvo tréningov a súťaží, individuálne tréningy a ďalšie s tým spojené aktivity. Potom ale dieťa nemá čas na nič iné, ani na svoje koníčky, ani školu, nieto na odpočinok a kamarátov. A začína šport neznášať čím ďalej tým viac. Vzniká začarovaný kruh. Deti veľa trénujú a vďaka tomu sú medzi svojimi spolužiakmi úspešní. Pretože ich rodičia do tréningu nútia, začínajú deti o šport strácať záujem. Rodičia však majú vďaka úspechom pocit, že dieťa bude vynikajúce, a preto naňho tlačia, aby trénovalo ešte viac. To síce vedie k ešte väčším úspechom dieťaťa, ale zároveň aj k ešte väčšej strate motivácie. A začarovaný kruh začína byť navyše pre dieťa nebezpečný.