V špičkovom športe sa o účinnosti takzvaného reaktívneho silového tréningu vie už dlho
Okrem toho, že prirodzeným spôsobom (pôsobením vlastnej váhy) posilníte v podstate všetky svalové skupiny, zlepšuje aj rýchlosť! Veľmi dobre trénovaní ľahkí atléti, ale napríklad aj volejbalisti či basketbalisti, dokážu z miesta preskočiť metrovú prekážku alebo skočiť zo švédskej debny, dopadnúť a v čo najkratšom možnom čase sa odraziť na prekonanie ďalšej prekážky. Toto je cvičenie pre ľudí, ktorí sa svojmu športu venujú intenzívne už dlhé roky. Rozhodne sa však nehodí pre väčšinu bežcov, pretože riziko poranenia je tu veľmi vysoké. Svalstvo, šľachy a kĺby nie sú doteraz na takéto zaťaženie pripravené. Ale aj pre „hobíkov“ existuje veľmi mnoho druhov cvičení, ktorými môžete zlepšiť reaktívnu silu dolných končatín a nôh. Sú to napríklad striedavé poskoky (dopredu – dozadu, do strán, šikmo, hore – dole), beh so zaradením skokov (poskokov), skákanie cez švihadlo, skákanie na jednej nohe, drepy so záťažou, či striedavé výpady. Čím lepšie sú vaše väzy a svaly na tieto úlohy pripravené, tým efektívnejšie môžete previesť svoju energiu do rýchlosti a pri každom kroku čas kontaktu so zemou skrátiť. Aký potenciál to môže pre vaše zlepšenie predstavovať, si stačí uvedomiť, že pri desaťkilometrovom behu dôjde k 5000 - 7000 (podľa štýlu behu) kontaktom so zemou.
Myslite na to, že tento typ tréningu nemôže nahradiť vytrvalostný tréning
Je to len jeho vhodný doplnok, pretože limitujúcim faktorom, ktorý rozhodne o výsledku pretekov na dlhé vzdialenosti, bude vždy vytrvalosť. Toto všetko prospeje tým bežcom, ktorí použili vo svojom tréningu všetky obvyklé spôsoby a už sa ďalej nezlepšujú. Práve tak to ale môže pomôcť k lepšiemu pocitu z behu aj začiatočníkom, tí by však mali zaraďovať len ľahšie formy tohto tréningu (skákanie cez švihadlo, poskoky na mieste, poskoky na jednej či druhej nohe – v malých sériách opakovania).