Nie je to väčšinou hneď
Ale behom pár rokov ich deti zistia, že na tom behaní skutočne niečo je, že to, že ich rodičia začali behať, nebol únik od rodiny, od denných starostí, od zamestnania, od nich, ale naopak, že vďaka tomu, že začali behať, sú teraz schopní opäť stíhať všetko tak, ako napríklad v 35 rokoch. To samozrejme „mladým” imponuje a rozhodnú sa nečakať, kým im dôjde miazga, a začnú s behaním skôr. Beh navracia človeku mladosť, rozprúdi v jeho tele miazgu a to v ktoromkoľvek veku. Ono je to tak doslova, keď si uvedomíme, že naše chodidlo funguje ako lymfatická pumpa. To znamená, že pri tom, ako došľapujeme, túto pumpu uvádzame do činnosti, uvádzame do činnosti náš lymfatický systém, tým posilňujeme imunitný systém, tým sa nám rozprúdi v tele životodarná energia a to je celé tajomstvo toho, že beh, ale aj chôdza človeku navracia mladosť. A je úplne jedno, či beháte celý život alebo s tým začnete až vo veteránskom veku. Len v tom veteránskom veku je to zrazu viac vidieť a hlavne ten „postihnutý“ to oveľa viac vníma. Čo ho samozrejme nakopne smerom nahor k lepším výkonom, lebo má pocit, že môže lietať,. Ak to robí rozumne, môže z toho ťažiť a byť aktívny až do konca svojich dní, pokiaľ prepadne pocitu, že zrazu môže všetko, môže ho to zlomiť. To je riziko toho, keď sa veterán zblázni a nepozná správnu mieru, ale to riziko môže postihnúť nás všetkých, bez ohľadu na vek.
Tréning v závislosti na veku
Vekové rozpätie účastníkov bežeckých pretekov je v istom zmysle absolútne. Dolná hranica je väčšinou 18 rokov a tá horná je v nekonečne. Je jasné, že niečo iné bude mať pozitívny efekt u mladších bežcov a niečo iné potom u tých skôr narodených. Pokiaľ by som to mal bližšie špecifikovať, tak u mladých (vek cca do 35 rokov) je potrebné zaradiť všetky prvky tréningu na podporu vytrvalosti, tempa, rýchlosti, sily, ohybnosti, vrátane regenerácie. U kategórie starších (35 – 50 rokov) tieto prvky tiež fungujú, ale najmä rýchlosť už je na ústupe, takže sa treba viac sústrediť na vytrvalosť, silu a ohybnosť, ak si chceme výkonnosť udržať, či sa zlepšovať. Po päťdesiatke už by som bol osobne opatrnejší, pokiaľ ide o zaraďovanie vyslovene rýchlostných tréningov. Nie, že by ich človek starší ako 50 rokov nezvládol fyzicky, ale jeho srdiečko a vlastne celý kardiovaskulárny systém to už nemusí vždy dobre zvládať. U bežcov a bežkýň nad 50 rokov je to hlavne o tom sa vôbec hýbať, meniť tréningové formy – meniť pohybové aktivity (beh, bicykel, plávanie, inline, cvičenie) a dbať na naťahovanie a crosstraining, skrátka sa viac behaním a športovaním baviť, nebyť toľko zameraný na výsledok. Je prekvapujúce, že táto pestrosť prináša najlepšie výsledky a je zárukou toho, že aj v tomto veku sa môžete zlepšovať.