Cvikla (Beta vulgaris rubra) je vďaka svojej farebnosti a vzhľadu nezameniteľnou zeleninou, ktorú najčastejšie používame do polievok, na kyslo alebo pečenú, či ako zaujímavú prílohu s menšou sacharidovou náložou. Cvikla je bohatým zdrojom cenných fytochemikálií, vrátane vitamínu C, karotenoidov, fenolových kyselín a flavonoidov. Je jednou z mála zelenín, ktorá obsahuje skupinu farbív s vysokou biologickou aktivitou - betalanínov.
Medzi ne patria hlavne typické červenofialové farbivá betanín a izobetanín, ktoré majú veľmi významné antioxidatívne účinky dokázané nielen v skúmavke (in vitro), ale aj na zvieracích modeloch.
Ďalšou veľmi zaujímavou fytochemikáliou cvikle je betaín - relatívne jednoduchý metabolit, ktorý okrem toho, že môže byť aj zdrojom dusíka, dokáže detoxifikovať zdraviu škodlivý homocysteín a taktiež má (vďaka svojej dipolárnej štruktúre) mimoriadne veľkú kapacitu udržiavať acidobázickú rovnováhu.
Ak vás máta to tzv. populárne „prekyslenie“, tak aj pre vás je tu cvikla! Zatiaľ zostáva nejasné, koľko z týchto zlúčenín dokážeme prijať zo stravy do tela - napr. v prípade červeného betanínu je to relatívne dosť málo, avšak dosť na to, aby nám pekne zafarbil moč na ružovo.
Blahodárne dusičnany
S istotou vieme, že na náš kardiovaskulárny systém priaznivo pôsobia dusičnany prítomné v cviklovej šťave. Tie sa pôsobením ústnej mikroflóry (ak si ju nevybíjate nezmyselnými antibakteriálnymi výplachmi) menia na dusitany, ktoré sú najlepším zdrojom oxidu dusnatého. Oxid dusnatý (NO) pôsobí na bunky cievneho endotelu (vrstva buniek, čo vystieľajú cievy zvnútra) a spôsobuje rozširovanie ciev, čo sa využíva aj pri liekoch, napríklad nitroglycerín.
Vďaka pôsobeniu NO sa ukázalo, že pravidelné podávanie cviklovej šťavy zlepšuje fungovanie buniek cievneho endotelu, mierne znižuje krvný tlak a pôsobí protizápalovo. Zníženie tlaku však nefunguje u jedincov, ktorí už užívajú lieky na hypertenziu. Efekt NO na systolický krvný tlak sa u starších pacientov prejavil až po 3 týždňoch podávania cviklovej šťavy, avšak po jej vynechaní sa rýchlo vytratil. Už dlhšie sa však skúma vplyv cviklovej šťavy na výkonnosť športovcov.
Cvikla a športový výkon
Výsledky doterajších takmer 20 sledovaní vplyvu konzumácie cvikle (surovej i varenej/pečenej) alebo najmä cviklovej šťavy poukazujú na jej priaznivý účinok. Je to prekvapujúce, ale väčšina štúdií ukázala, že cviklová šťava alebo jej zložky zlepšili silu pri rezistentnom cvičení, počet opakovaní, ako aj čas po dosiahnutie vyčerpania.
Nikdy sa však nedosiahli všetky priaznivé účinky naraz. Dusičnany prítomné v cviklovej šťave, fungujúce samostatne alebo v synergickej účinnosti s ďalšími zložkami cvikle sa prejavili aj v zníženej spotrebe kyslíka počas cvičenia. Vytvorený NO zvýšil samotným cvičením vyvolaný príjem glukózy do svalov, vďaka čomu dochádza k lepšiemu zásobovaniu svalov živinami.
Tento priaznivý účinok sa ešte potencuje zlepšeným prietokom krvi vďaka rozšíreniu ciev vo svaloch. Zároveň sa popísalo zmiernenie nežiadúcich účinkov hypoxického prostredia, ktoré vzniká počas intenzívneho cvičenia.
Okrem toho najnovší výskum ukázal, že konzumácia cviklovej šťavy zmiernila bolesť spôsobenú vnútrosvalovými poškodeniami po mimoriadne intenzívnom výkone, čím znižuje potrebu užívania liekov od bolesti. Tento bolesť-tíšiaci efekt sa však nedosiahol po konzumácii dusičnanu sodného, čo naznačuje, že na potlačení bolesti sa podieľali (aj) iné zložky prítomné v cvikle.