Vytrvalostný beh je zo svojej podstaty jednotvárnou pohybovou aktivitou. Proti monotónnosti, ktorá časom hrozí každému bežcovi, môžeme bojovať napríklad zaraďovaním iných športov, čo sa však. Zaručenou, a pritom veľmi jednoduchou možnosťou, ako si pravidelné behanie spestriť, je práve striedanie štýlu behu.
Prečo striedať štýlu behu?
Určite je viacej dôvodov na to, prečo sa pokúsiť o striedanie bežeckých štýlov. Za najdôležitejší z nich, a to ako krátkodobého, tak z dlhodobého pohľadu, sa dá považovať rovnomernejšie zaťaženie jednotlivých svalov a ďalších častí pohybového aparátu pri behu. Rozloženie záťaže na rôzne svalové partie znamená ich menšiu únavu, a teda zlepšenie výkonnosti. Striedavým namáhaním svalov dolných končatín, ale tiež svalov brušných a chrbtových, pri obmeňovaní bežeckého kroku tieto svaly efektívnejšie posilňujeme a napomáhame tým tiež žiaducemu spevňovaniu príslušných šliach a úponov. Bežeckým zraneniam sa nedá nikdy vyhnúť absolútne, ale účelné striedanie štýlu behu ich možnosť predsa len výrazne zmenšuje.
Striedanie štýlu pri tréningu
Ak si beháte iba tak, bez tréningového plánu, iba pre radosť a pre zdravie, je pre vás najvhodnejší štýl založený na krátkych krôčikoch (cupitanie), mierne zníženom ťažisku, došľape veľmi mierne cez pätu a zanedbateľnej práci paží. V systematickom tréningu ho najlepšie využijete v týchto prípadoch:
- všeobecná vytrvalosť – dlhé behy miernym tempom (aeróbny tréning, „objemy“),
- Rozklusanie, vyklusanie a medziklus pri tréningu tempovej vytrvalosti či inom špeciálnom tréningu,
- Beh v rovinatom teréne bez väčších nerovností a prekážok (asfalt, spevnené lesné cesty),
- Zbehy z kopca (pri strednom sklone kopca stačí iba mierne predĺžiť krok, zintenzívniť „brzdiacu“ prácu paží, prípadne ku zníženému ťažisku pridať i veľmi mierny záklon trupu),
- Beh na piesčitom a klzkom podklade. Predovšetkým v zime si udupaný sneh a poľadovica kratšie a opatrnejšie kroky priamo vynucujú.
Druhý najhlavnejší štýl je typický atletický beh je založený na dlhších krokoch, mierne zvýšenom ťažisku, došľape prevažne cez špičku nohy a výraznej práci paží. V tréningu ho využívame najčastejšie v nasledujúcich prípadoch:
- Tempová vytrvalosť – intervalové behy, „úseky“ v rýchlom až maximálnom tempe (anaeróbny tréning),
- Rovinky, teda krátke (80-100 m) rozbehávacie úseky, zaraďované po rozcvičení, tzn. pred hlavnou tréningovou náplňou,
- Výbehy do kopca (pri prudších kopcoch je nutné zintenzívniť aktívnu prácu paží, prípadne pridať i mierny náklon trupu vpred ako pri behu na lyžiach klasickým štýlom),
- Beh v teréne s nerovnosťami a prekážkami (dlažobné kocky, obrubníky, trolejbusové koľajnice, úzke lesné cesty s výmoľami a koreňmi, poľné cesty),
- Zbehy z mierneho kopca (súčasne napomáhajú rozvoju frekvencie behu),
- Aquajogging (beh vo vode hlbokej približne do polovice stehien), prípadne beh v hlbšom jemnom plážovom piesku.