09.01.2021, 18:51

Srdce sa behaniu prispôsobí

Ponúkame vám unikátny rozhovor s MUDR. Róbertom Dinkom, športovým lekárom a špičkovým odborníkom Detského kardiocentra spadajúceho pod Národný ústav srdcových a cievnych chorôb. V rozhovore budeme analyzovať vplyvy behu na srdce, ktoré sú spravidla pozitívne, ale nemusí to tak byť vždy.

Srdce sa behaniu prispôsobí

Prečo by mali ľudia behať?

„Pravidelná pohybová aktivita, a teda aj beh, je jednou z veľmi vhodných foriem, kompenzuje dopady dnešnej doby, hlavne stres a kompenzuje mnohohodinové intervaly strávené v sede v zamestnaní niektorých ľudí. Doménou dnešnej doby sú totiž ochorenia z neaktivity, ich počet dramaticky narastá. Primárne sa to prejavuje na zvyšujúcom sa percente obéznych ľudí, a to nielen medzi dospelými ale aj deťmi. Je to len odraz terajšieho spôsobu života. Šport vytvorí v detstve návyky, v dospelosti ho udrží na určitej stupnici výkonnosti. Je to veľmi vidieť vo vekovej kategórii 70+. Tam sa už spravidla naplno ukazuje rozdiel, ak niekto celý život pravidelne športoval, resp. ak niekto prežil život v sedavom zamestnaní, prípadne ešte s inými neduhmi ako fajčenie, zlé stravovacie návyky a podobne....to sú najčastejšie spúšťače arytmie (viď Výklad).“

Ako ovplyvňuje pravidelný beh srdce?

„Pri naozaj pravidelnom behu vzniká typické zníženie pokojovej pulzovej frekvencie (športová bradykardia), pričom toto zníženie frekvencie srdcových kontrakcii v pokoji nie je patologické, ale ide o fyziologickú reakciu srdca na pravidelnú bežeckú záťaž. Ide vlastne nielen o srdce, ale o adaptáciu celého autonómneho systému, kde je dominancia parasympatika (viď Výklad). Naopak pri výkone, povedzme behu, sa veľmi rýchlo aktivuje sympatikový nervový systém, srdcový pulz narastie, srdce bežca dokáže na fyzickú záťaž reagovať väčším pulzovým rozpätím, vie sa dostať na vyššie pulzy. Pripomínam však, že maximálna pulzová frekvencia by nemala prekročiť hranicu, ktorú lekárska teória vidí na úrovni 220 mínus vek. Teda 40 ročný bežec má „oficiálnu“ maximálnu pulzovú frekvenciu niekde na úrovni 180 pulzov za minútu.“

Kde je hranica, kedy je nízky pokojový pulz ešte pozitívny a kedy už môže spôsobovať zdravotné problémy, resp. predstavovať riziko?

„Tú hranicu by som videl niekde okolo 30-35 pulzov za minútu, ak berieme do úvahy pokojový pulz ráno po prebudení. To však dosiahne naozaj málokto, možno len zopár naozaj vrcholových športovcov z oblasti vytrvalostných športov. Ja som ako 14-ročný plavec mal 37-38 pulzov na pravidelnom vyšetrení a veľmi som bol prekvapený, že prečo tak všetci okolo mňa nervózne pobehujú. V tom čase, teda asi pred 25 rokmi, sa to totiž považovalo za patologický jav, nie za prirodzenú adaptáciu srdca na pravidelnú záťaž.“

Stačí na posúdenie EKG vyšetrenie?

„Nie vždy. Viac sa dá odhaliť podrobnejším vyšetrením srdca, pretože EKG pohľad je len jedno z kritérií. Už ten však môže ukázať, či ide o normálny, len spomalený EKG rytmus, alebo či tam je nejaký iný náhradný EKG rytmus, prípadne nejaké patologické odchýlky. Vytrvalostní športovci potrebujú absolvovať komplexné kardiovyšetrenie, vrátane echo vyšetrenia, ktoré už spravidla detailne odhalí prípadné patologické zmeny v práci srdca.“

Zhrubnutie srdcového svalu je skôr dôsledkom silových športov ako behania

Prejdime ešte k druhej adaptačnej zmene srdca na telesnú záťaž, ktorou je hypertrofia (zhrubnutie) srdcového svalu. Je to pozitívny jav? Nehrozí pri hrubšom srdcovom svale väčšie riziko infarktu v dôsledku slabšieho prekrvenia robustného srdcového svalu?

„Závisí od okolností. Hypertrofia, na ktorú sa pýtate, je adaptačným mechanizmom hlavne u silových športov. Tlak v srdcovej komore môže pri výkone napríklad vo vzpieraní stúpať až na 300 Torrov. Srdcový sval sa jednoducho záťaži prispôsobí tým, že zhrubne. Pri behu sa srdce skôr prispôsobí tak, že sa zvýši objem srdcových dutín, hlavne ľavej komory, ale zväčšia sa všetky srdcové dutiny. Je to preto, aby mali kapacitu vyvrhnúť do cievneho systému väčší objem okysličenej krvi, keďže dopyt po kyslíku vo svaloch i v mozgu počas bežeckého výkonu dramaticky stúpa. Samotná hypertrofia u bežcov taká výrazná nie je, aspoň teda v porovnaní s silovými športmi. Podľa echokardiografických (viď Výklad) meraní môžeme vysloviť podozrenie na patologickú hypertrofiu. Je určitá šedá zóna, kedy nevieme na 100% povedať, či hypertrofia vznikla v dôsledku prirodzených adaptačných zmien alebo v dôsledku patologických javov ako napríklad kardiomiopatia (vid Výklad). V takých prípadoch pomocou echokardiografického vyšetrenia, pomocou zhodnotenia vývrhovej funkcie tej ľavej komory vieme povedať, či ide o pozitívnu kompenzáciu alebo o nejaký negatívny jav.“

A ak nemáte istotu?

„V takom prípade odporúčame prerušiť športovú činnosť na dobu troch mesiacov a následne zopakujeme vyšetrenie. Počas troch mesiacov pokoja by totiž malo dôjsť k zníženiu tej samotnej hypertrofie srdcového svalu, ak sa teda jedná o kompenzačnú hypertrofiu. Veľa môže napovedať aj vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie. Ale dominantným diagnostickým prostriedkom je echokardiografické vyšetrenie.“

 Maratón vyložene neodporúčam, len za istých okolností

Viacerí lekári, či už kardiológovia alebo ortopédi, neodporúčajú maratón, lebo ide naozaj o extrémnu záťaž s možnými dlhodobými následkami. Aký je váš názor na maratón, nebodaj dlhšie behy z pohľadu srdcovocievnej bezpečnosti?

„To je ťažká otázka, lebo ja mám za sebou viacero maratónov a niekoľko trailov dlhších ako maratón. Ako lekár by som však maratón vyslovene neodporúčal. Ale zase aby som nestrašil bežcov, ak to chce niekto skúsiť a má na to naozaj natrénované, tak to pokojne skúsiť môže. Len k maratónu vedie pomerne dlhá tréningová cesta, organizmus, nielen srdcovocievna časť, ale aj celý kostrovo-svalový systém musí byť naozaj pripravený.“

Tak poďme na to z druhej strany. Aké je minimum vytrvalostnej aktivity, vyjadrené v minútach, ktoré už prinášajú pozitívne benefity smerom k srdcovo-cievnemu systému?

„Aspoň hodinu každý druhý deň. Viem, že sa v športovej literatúre uvádza nižšie číslo, niekde dokonca len polhodina, ale mne sa to zdá málo. Ak od toho odpočítame rozcvičku, tak pri polhodinovom tréningu na samotný beh zostane celkom málo času a nestačí to na vznik potrebných adaptačných zmien.“