Balansovanie medzi orientáciou na úlohu a na seba sa u športovca v praxi dosť líšia
Najdôležitejšie je, aby športovec dobre poznal sám seba a svoje zameranie dokázal usmerňovať podľa potreby. Je potrebné počítať s tým, že športovec bude častejšie vystavený mu egocentrickému okoliu ako okolie, ktoré oceňuje jeho schopnosti. Analýza výkonnosti je veľmi častá. Športovec A zvíťazí nad športovcom B, športovec A je teda lepší. Športovci sú automaticky vystavovaní faktorom z okolia, ktoré vyvolávajú sústredenie na výsledok. Vyvinúť a udržať si sústredenie na vylepšovanie zručností nie je teda jednoduché a je tomu treba venovať dostatočnú pozornosť už od samých začiatkov. Ako to športovci a tréneri môžeme každý pokrok merať. Vzhľadom na to, že dvaja športovci môžu byť rôzne orientovaní na cieľ, môže dochádzať k nedorozumeniu medzi športovcom a trénerom alebo aj medzi dvoma športovcami, ktorí napríklad spolu hrajú tenisovú štvorhru. Ak je jeden orientovaný na schopnosti a druhý (alebo jeho kouč) je orientovaný na víťazstvo, môže sa po prehre stať, že športovec orientovaný na schopnosti bude relatívne spokojný s tým, že urobil(i) všetko pre to, aby hral(i) dobre, a so svojimi schopnosťami obstál(i), zatiaľ čo na víťazstvo orientovaný športovec alebo kouč to úplne nebudú chápať a budú jeho prístup odsudzovať. Môžu si do konca myslieť, že mu nezáleží na tom, aby vyhrali. A športovec orientovaný na schopnosti nebude chápať, prečo sú tak otrávení, a bude to celé považovať za detinské, pretože predsa mali silných súperov, nad ktorými nemohli vyhrať. Vždy je potrebné sa dokázať vžiť do reakcie toho druhého.
Vnútorná motivácia
Keď je športovec vnútorne motivovaný, jedná sa o zdroj motivácie úplne v jeho vnútri. Teší ho, čo robí. Úplne sa venuje tejto aktivite alebo rozvoju nutných schopností a užíva si radosť z toho, čo robí. Šport sám je pre neho zaujímavý, takže tvrdo trénovať, vydržať a investovať do neho veľa času považuje za samozrejmé. Je dokonca schopný akceptovať aj trest za to, že sa tomuto potešeniu venuje tak dlho. Dieťa, ktoré vie, že už musí ísť domov, ale nechce opustiť činnosť, ktorá mu prináša toľko potešenia, hoci vie, že bude za neskorý príchod domov potrestané, je tiež vnútorne veľmi motivované. S vnútornou motiváciou súvisia aj tri psychologické túžby človeka: túžba po schopnosti, túžba po autonómii a túžba niekam patriť. A práve pomocou jednej alebo viac z týchto túžob môžeme mať ako tréneri, rodičia, funkcionári či vedúci v klube na športovcov vplyv. Tieto tri potreby sa môžu prelínať, jedna druhú rozhodne nevylučuje. Je možné, že športovec má všetky tri túžby, ale iba jedna z nich je silne vyjadrená. Vnútorná motivácia je považovaná za dôležitejšiu ako vonkajšia motivácia, pretože vychádza od samotného športovca. Bol by však omyl sa domnievať, že vnútorná motivácia nie je ovplyvniteľná zvonku. Aj keď vychádza zvnútra, je možné ju dobre zvonku ovplyvňovať.
Vonkajšia motivácia
Vonkajšia motivácia môže mať na správanie športovcov silný vplyv. Môže sa jednať o ocenenie zvonku alebo o obavu z trestu. Tieto faktory môžu športovcov veľmi silne motivovať, ich vplyv môže byť silný, ale všeobecne tento efekt rýchlo stráca na svojej sile. Navyše tu existuje nebezpečenstvo, že pokiaľ ide len o vonkajšiu motiváciu, tak tá sa po odňatí odmeny alebo strachu z trestu úplne vytratí. Vonkajšia motivácia prichádza v rôznych podobách a formách a niektorá má väčší vplyv na myslenie, pocity a správanie ako iné. Najextrémnejšou formou vonkajšej motivácia je motivácia kontrolovaná vonkajšími faktormi. Športovec cíti, že ak niečo neurobí dobre alebo sa nezúčastní, bude nasledovať trest, prípadne nebude odmenený. Je dôležité si uvedomiť, že takmer každý športovec je motivovaný ako vnútorne, tak zvonku. Väčšina športovcov svoj šport miluje už kvôli nemu samotnému. Okrem toho ale existujú aj iné dôvody, prečo sa danému športu venujú. Napríklad chcú byť fit a zdraví, ale u tých, ktorí sú vo svojom športe naozaj dobrí, hrá úlohu aj dosiahnutie určitého postavenia. Vo chvíli, keď si športovec chce takéto postavenie udržať, ale jeho výkonnosť už nie je dostatočne vysoká, ujme sa často nejaké funkcie. Vnútorná a vonkajšia motivácia sa tak dobre dopĺňajú. Napriek tomu je potrebné byť opatrný, aby neprevažovala vonkajšia motivácia. To je úlohou najmä pre trénera/kouča, rodičov alebo vedúceho. Na prvé miesto musia vždy klásť vnútornú motiváciu.