Sebadôvera ovplyvňuje športový výkon najrôznejším spôsobom
Veľké sebavedomie sa môže postarať o to, že v dôležitých momentoch podá športovec svoj najlepší výkon a po celú dobu súťaže zostane motivovaný, pretože verí, že je schopný dosiahnuť svoje osobné ciele. Získanie potrebnej sebadôvery späť môže niekedy stáť viac času ako zahojenie zranenia. Dokážeme viac, než si myslíme. A to platí v mnohých situáciách vrátane športu. Neustupujú totiž pred výzvou. Športovci s menšou sebadôverou často ani nepomyslia, že by mohli dosiahnuť niečo lepšie, a aj preto sa niekedy ani neodvážia o to pokúsiť. Sebavedomie tu zohráva naozaj veľkú úlohu.
Naša sebadôvera silne závisí od toho, čo si myslíme
Viera vo vlastné schopnosti nemusí znamenať, že si človek myslí, že danú vec okamžite zvládne, všetko pôjde ľahko a okamžite bude mať úspech, ale že verí tomu, že je schopný sa to naučiť. Jedinec s vierou vo vlastnej schopnosti nemá tendenciu okamžite vzdať niečo, čo ešte nevie alebo čo práve nemá pod kontrolou. Naopak prijme výzvu s tým, že verí, že sa to naučí. Viera vo vlastné schopnosti je určitým synonymom pre sebadôveru. Viera vo vlastné schopnosti je akýmsi základom, na ktorom sebadôvera môže rásť a od ktorého sa môže vyvíjať. Falošná sebadôvera znamená, že si človek myslí, že je v niečom lepší, než v skutočnosti je. Športovec má v takom prípade o sebe mylnú predstavu, ktorá môže byť konštantná alebo založená na výhrach nad veľmi slabými súpermi. Niekedy sa tiež môže stať, že športovec navonok vyžaruje sebavedomie, ktoré ale vnútorne necíti. Sebadôvera je čiastočne tvorená tým, čo skutočne vieme, ale vedľa toho aj tým, čo si myslíme, že vieme. Športovci s dostatočnou seba dôverou veria (aj v prípade momentálneho neúspechu), že to vedia a idú ďalej. Hovoria si pozitívne veci, myslia pozitívne a nemajú strach snívať. Avšak myslieť si, že sebavedomie buď máme, alebo nemáme, by bol omyl. Dobré sebavedomie nie je žiadna náhoda alebo niečo geneticky dané. Sebavedomie je výsledkom trvalého spôsobu myslenia, stanovenia si cieľov a predstavivosti.
Dobré sebavedomie je to, keď si športovec aj po prehre stále verí
Je logické, že každý z nás získa viac sebadôvery vo chvíli, keď sa mu darí, keď vyhráva. Na to, aby sa poznalo, ako je to so sebadôverou športovcov, je však potrebné pozorovať jeho správanie po prehre. Sebadôvera môže byť prítomná a nezávislá na situácii. V tom prípade ho veríme o základnej sebadôvere, ktorú je tiež možné vidieť ako súčasť osobnosti. Niektorí športovci majú prirodzené sklony pozerať sa na seba negatívne, iní sa naopak vnímajú trochu pozitívnejšie. Základná sebadôvera sa môže zväčšiť alebo zmenšiť v priebehu dlhšej doby, nikdy sa ale nezmení zo dňa na deň. V priebehu rokov si základnú sebadôveru vybudujeme, nie je preto tak citlivá na úspechy alebo neúspechy v krátkom alebo v stredne dlhom horizonte. Základné sebavedomie sa silne odvíja od toho, aký obrázok má športovec sám o sebe a ako si sám seba cení. Toto základné sebavedomie vydrží aj niekoľko prehier za sebou. Znamená to, že sa jedinec považuje za takého, aký je, že je nezávisle na situácii alebo na úlohe presvedčený aspoň o jednom z nasledujúcich tvrdení: „Som dobrý taký, aký som.“ „To zvládnem.“ „To sa naučím.“ Okrem toho sú športovci s dobrou základnou sebadôverou schopní ľahko zaobchádzať s kritikou, so sarkazmom či s negatívnym komentárom. A majú schopnosť tieto veci obrátiť vo výzvu, ktorá ich stimuluje. Avšak dobrá základná sebadôvera nie je arogancia. Cítiť presvedčenie o tom, že „sme dobrí“, je niečo iné ako to na verejnosti hlásať ostatným. Pre športovcov je dôležité, že si uvedomuje, že je v niečom naozaj dobrý bez toho, aby pri tom pôsobí arogantne.