Ako sa pripraviť najlepšie ako to len ide?
Aj keď otázka sa zdá pomerne jednoduchá, a odpoveď na ňu nájdete vo veľa bežeckých kníh, prakticky na všetkých bežeckých serveroch v podobe tréningových plánov na rôzne vzdialenosti, realita už tak jednoduchá nie je. Problém je v tom, že žiadny univerzálny plán, ktorý by platil pre všetkých, neexistuje. Áno, môžete sa podľa neho pripraviť, byť úspešní, ale vždy by ste mali o tom, čo robíte, premýšľať, neprijímať nič bezhlavo. Vždy by ste mali dať na to, čo vám hovorí vaše telo! Žiadny tréningový plán nie je dogma, pretože žiadny plán nevidí, čo sa práve s vaším telom (vo vašom tele) deje. Človek je jediný tvor na svete, ktorý buď nerobí nič a tým prispieva k svojej záhube, alebo naopak poháňaný výčitkami svedomia, že dlhodobo nedbal o svoje zdravie, o svoju fyzickú kondíciu, sa snaží zanedbané dohnať a tým sa dorazí. Keď nájdete zaľúbenie v behu a beháte len, aby ste si vyčistili hlavu a je vám jedno, koľko toho prebehnete za hodinu alebo vôbec, je behanie vo forme nabehaných kilometrov úplne v poriadku. Vo chvíli, keď ale z tohto štádia (hovorme mu behanie na pohodu) prestúpite do štádia behania na výkon, tak by ste mali vedieť, že dlhodobo sa týmto štýlom tréningu zlepšovať nebudete a nakoniec sa budete aj zhoršovať. A to preto, že telo potrebuje byť pre to, aby muselo makať, stále prekvapované a najlepšie ho prekvapíte zaradením intervalových tréningov, kruhových tréningov, menením športov, ktoré prevádzkujete.
Beh je športom pre všetkých
Pred rokmi, než prišla éra veľkých mestských maratónov, behali len tí, ktorí boli ochotní podstupovať tréningový dril v atletických oddieloch alebo v rámci kondičnej prípravy na iné športy. Dá sa teda povedať, že väčšina ľudí, čo dnes po svete behá, je produktom businessu zvaným „beh“. To rozhodne nie je zle. Problém je v tom, že bežci, ktorí prišli do atletického oddielu, prešli vo väčšine prípadov atletickou prípravou, pri ktorej nielen behali, ale robili všetky atletické disciplíny, a tak celkom prirodzene posilňovali a preťahovali celé telo. Celkom prirodzene sa potom naučili behať správne, bez toho, aby ich to niekto učil. Bežecký boom však zrodil nový typ bežca - hobby bežca, ktorý vo väčšine prípadov začína behať až v neskoršom veku, a to potom, čo sa dlhé roky nijako pohybovo neprejavoval. Bohužiaľ, na túto skutočnosť až na čestné výnimky doteraz nezareagovali atletickí tréneri vyškolení k tomu, vychovávať atlétov, a dokonca na túto situáciu vo väčšine prípadov nezareagovali ani lekári. Pre obe skupiny týchto vzdelaných odborníkov je každý kto behá bežec a basta. A tu nám začína problém, kedy jedni hovoria, že beh je zdravý a pre všetkých, a druhí zase hovoria, že nie je pre všetkých, ba čo viac, že človek, ktorý začne behať dajme tomu po štyridsiatke (čo je najpočetnejšia skupina hobby bežcov a bežkýň), by si to mal dobre rozvážiť, ako urobí takú hlúposť. Bežci atléti potom hovoria, že to, čo predvádzajú hobby bežci, vlastne nie je beh, pretože beh je to až vtedy, keď je človek schopný bežať aspoň 10 km za hodinu alebo ubehnúť maratón pod 3 hodiny.