Obvyklý príjem energie zdravého jedinca, ktorý vykonáva prevažne sedavé zamestnanie je približne 8,5 – 12 MJ/deň (2000 – 2900 kcal/deň).
Pri atletických disciplínach v priebehu tréningu a závodov stúpa energetický výdaj na 2-4 MJ/hod. v závislosti od stavu trénovanosti, trvania, typu a intenzity športovej aktivity. U špičkových profesionálnych atlétov dosahuje energetický výdaj 6,5 MJ/hod. (1600 Kcal/hod.) a v priebehu extrémnych športových výkonov ako je Tour de France, vydávajú cyklisti energiu priemerne 27 MJ/deň (6600 Kcal/deň). Pri prekonávaní horských etáp dosahuje denný energetický výdaj špičkových cyklistov až 40 MJ/deň (9800 Kcal/deň). Športové zápolenie, najmä spojené s výraznými komerčnými vplyvmi, prináša do oblasti výživy športovcov mnoho tajomných až magických praktík, používanie množstva nutričných suplementov, ktorým je pripisovaná zázračná moc. Takmer každá olympiáda so sebou priniesla nejaký produkt. Historicky je táto snaha veľmi stará a môžeme ju vysledovať už v období starovekých gladiátorov a atlétov v gréckej Olympii, ktorí na dosiahnutie úspechu pojedali býčie semenníky (pravdepodobne prvé použitie anabolických steroidov v športe).
Zdrojmi energie sú fosfáty, glykogén, tuky, bielkoviny
Prvotným zdrojom je adenozintrifosfát (ATP – odštiepením molekuly fosforu z ATP sa uvoľní energia, ktorá je premenená na svalový sťah. Z adenozitrifosfátu vznikne adenozindifosfát + energia). Na doplnenie energie do ATP slúžia zásoby cukrov, tukov a bielkovín. Ich zapojenie sa mení s dĺžkou a intenzitou cvičenia. ATP je látka, ktorá sa priamo zúčastňuje svalovej kontrakcie. Je ňou v organizme len malé množstvo a jej zásoby sa vyčerpávajú už po niekoľkých sekundách činnosti. Preto slúži ako pohotovostný zdroj energie pre krátkodobé vysoko intenzívne aktivity (napr. šprinty, hody, skoky, údery a pod.).
Glykogén
Ak aktivita trvá dlhšie ako 10 sekúnd, zapája sa postupne do náhrady energie ďalší systém – glykogénový. Glykogén je v podstate cukor a je uložený v pečeni a svaloch. Jeho štiepením vzniká energia, ktorá je použitá na „dobitie” ATP. Glykogén je veľmi rýchlo použiteľný a jeho zásoby vystačia na súvislú činnosť strednej intenzity po dobu 1 – 2 hodín. Vyčerpanie zásob glykogénu vedie k náhlemu poklesu výkonu. Možno poznáte ten stav, keď bežíte alebo idete na bicykli a zrazu behom niekoľkých minút stratíte všetku silu. To je spôsobené vyčerpaním pohotovostných rezerv glykogénu a od tejto chvíle, ak nedoplníte cukor, získava váš organizmus energiu prevažne z tuku.
Tuky
Tuky sa do krytia energetických nárokov zapájajú približne medzi 12. - 20. minútou (pre tých z vás, ktorí chcú začať športovať najmä z dôvodu zníženia svojej váhy, je toto vysvetlenie, prečo by ich pohybová aktivita mala trvať najmenej 30 minút). Každý človek (aj veľmi štíhly) má v podkožnom tuku dostatočnú zásobu energie na mnoho hodín aktivity v nízkej intenzite. Štiepenie tukov prebieha pomalšie, takže dodávky energie sú polovičné ako pri glykogéne, čo znamená, že ak vyčerpáte zásoby glykogénu, môžete v aktivite pokračovať, ale len v nízkej intenzite.
Bielkoviny
Posledným zdrojom energie môžu byť bielkoviny. Tie sú na krytie energetických potrieb použité len v prípadoch dlhodobých extrémnych výkonov a podieľa sa na celkovom množstve energie maximálne 15 – 20%. Pri bežnom cvičení k tomu nedochádza. Jednotlivé energetické systémy sa vzájomne prelínajú a nemožno jednoznačne určiť začiatok a koniec aktivácie jednotlivých systémov. Tieto systémy pracujú vo vzájomnej spolupráci. Ich prepojenie nie je nemenné. Dlhodobým cvičením sa zásoby ATP a glykogénu zvýšia až na dvojnásobok, podiel tukov na hradení energie vzrastá, zapájajú sa skôr, stávajú sa dôležitejším zdrojom energie.