1. Tréner dopredu pripraví koncept tréningu, v ktorom rozdelí družstvo do niekoľkých menších skupín a určí cvičenia, ktoré budú jednotlivé skupiny robiť.
2. Podľa aktuálneho počtu asistentov, ktorí sa na tréning dostavia (ak nechodia pravidelne), sú deti rozdelené do skupín, pričom každú skupinu vedie jeden asistent. Pripravený počet skupiniek sa prípadne môže vzhľadom na aktuálnu situáciu upraviť. Spravidla býva pri tréningu v prvých rokoch prípravy vytvorených 5–6 skupín a v neskorších rokoch väčšinou 3–4 skupiny. Všetko je však závislé od počtu detí, ktoré na tréning dochádzajú.
3. Rozcvičenie je obvykle vykonávané spoločne, a to tak, aby čo najmenej zasahovalo do vlastného času tréningu. Podstatou tejto požiadavky je využitie vlastného času na tréning. Po príchode na športoviská a spoločnom rozcvičení a zapracovaní sú jednotlivé skupiny rozmiestnené do príslušných priestorov (stanovísk) na ihrisku (alebo v telocvični), pričom je vhodné, aby bola čo najlepšie využitá celá cvičebná plocha.
4. Na jednotlivých stanovištiach je vykonaný výklad obsahu cvičenia, ktoré bude nasledovať. Pokiaľ ide o nové činnosti, výklad v skupine vykonáva tréner. V prípade už známych cvičení ho vykonávajú asistenti.
5. Pri vlastných cvičeniach tréner nepracuje so žiadnou skupinou, ale postupne prechádza medzi jednotlivými stanovišťami a kontroluje, či nácvik prebieha na potrebné úrovni. Pokiaľ tomu tak nie je, vykonáva na mieste potrebné korekcie.
6. Jednotliví asistenti majú za úlohu dohliadať na to, aby boli plnené vyššie uvedené tréningové zásady.
7. Podľa obsahu tréningu a spôsobu organizácie skupín riadi tréner výmenu skupín na stanovištiach.
8. Záverečná časť tréningu je opäť obvykle vykonávaná spoločne.
Pretože je nutné v príprave na tréningovú jednotku zladiť všetko tak, aby sa jednotlivé skupiny navzájom neobmedzovali, je nutné, aby bola príprava na tréningovú jednotku predbežne prediskutovaná s asistentmi, ktorí sú potom pripravení aj na možné kolízie a môžu včas reagovať na eventuálne zmeny.